Cirkevná škola dáva viac
Do cirkevnej školy sa prišli pozrieť aj budúci prváci - záujemcovia o zápis. Snímka: Denisa Lukáčová/Kn
„Učiteľstvo som vždy bral ako možnosť robiť tento svet lepším. Dosah učiteľa na žiaka je obrovský – on je ten, ktorý ho modeluje a formuje, a aj keď niekedy nie sú výsledky viditeľné hneď, neskôr sa určite ukážu,“ hovorí Marcel Tkáč (46), riaditeľ Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove, ktorý si spomína na množstvo pozitívnych životných príbehov svojich absolventov. „Sú pre nás príkladom a motiváciou do ďalšej práce,“ dodáva.
Niet žiadnych pochýb, že každý učiteľ je svojím spôsobom mienkotvorný, a to zvlášť na cirkevných školách. „Učiteľ má v rukách skutočne veľkú moc, dar a zároveň zodpovednosť voči tejto spoločnosti. My sme tí, na ktorých sa vzhliada inou optikou. Pohľad na nás je aj pohľadom na Cirkev. Keď si človek uvedomí túto zodpovednosť, až ho zamrazí,“ podelil sa s nami Marcel Tkáč.
„Ja to vnímam tak, že človek na katolíckej škole je akoby vojak v prednej línii. Dostáva na jednej strane prijatie, ktoré plynie z toho, že pomáha duchovne aj ľudsky rásť, no na druhej strane sa stáva nepriateľom, pretože často naráža na odmietnutie. Stret je v tomto priamy,“ vysvetľuje školský kaplán Vladimír Nemec (39).
Cez kvalitnú katolícku výchovu ku kvalitnejšiemu životu
Cirkevná škola nie je len miestom realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj miestom formovania duchovného života žiakov, rodičov, zamestnancov.
„Kňaz v škole je psychológom, otcom, kamarátom, pomocníkom, duchovným vodcom,“ hovorí Vladimír Nemec. Okrem učenia náboženstva slúži pravidelné sväté omše, vysluhuje sviatosť zmierenia, vedie duchovné rozhovory a organizuje duchovné obnovy.
„Žiaľ, žijeme v dobe, keď si mladý človek myslí, že si vystačí sám – nezdieľa sa s rodičmi, poriadnymi priateľmi, kňazmi, učiteľmi, pretože si myslí, že starší mu môže nejakým spôsobom ublížiť. Kto chce, príde, kto nechce, nepríde,“ dodáva Vladimír Nemec.
Duchovný život školy umocňuje aj jej charitatívny rozmer, ktorý prirodzene súvisí s jej patrónom sv. Mikulášom, ktorý rád rozdával. „Obracia sa na nás občianske združenie Magis so zbierkou pred Vianocami a Veľkou nocou – vyvážame množstvo potravín a iných vecí, ktoré pomáhajú rodinám v núdzi. Ďalej robíme rôzne, aj finančné zbierky – Adopcia na diaľku, Sviečka za nenarodené deti, Deň narcisov či Biela pastelka,“ hovorí Marcel Tkáč.
Takí sú učitelia
„Učiteľ, ktorý pracuje so zanietením, nepracuje 5 hodín, ako sa to snažia podsúvať médiá alebo tí, ktorí školstvo bagatelizujú,“ vysvetľuje Marcel Tkáč. Podľa neho si človek na pomyselné váhy spokojnosti dáva vklad a zisk, no hodnotiť zisk cez financie a materiálne veci sa v školstve jednoducho nedá. „Nad učiteľovaním by mala byť láska k blížnemu, o to je to jednoduchšie na cirkevnej škole. Motivácia je jasná,“ dodáva Marcel Tkáč.
Takí sú žiaci
Vraj nie sú iní ako kedysi, len inak reflektujú dobu. Podľa skúseností riaditeľa sú vnútri úplne rovnakí.
„Dnešným žiakom by som možno vytkol vyššiu mieru lenivosti, ktorá je vypestovaná pohodlnosťou a tým, že sú veľmi málo zapájaní do bežných činností. Spoločnosti sa v mladých podarilo dobre živiť lenivosť. Je ťažké ich motivovať a ako všade, tak aj my vnímame krízu autority; niekedy vošiel učiteľ do triedy a ani nepotreboval nič povedať, dnes si musí autoritu vybudovať. Núti to však učiteľov, aby nestagnovali a pracovali na sebe, čo je pozitívne,“ konštatuje Marcel Tkáč, ktorý absolvoval formačný mentoringový program, aby sa v svojej práci posúval ďalej.
„Bola to pre mňa zaujímavá, obohacujúca a oslobodzujúca skúsenosť, ponúkol som ju aj kolegom,“ hovorí riaditeľ.
Záujmová činnosť ponúkaná žiakom je naozaj bohatá, stačí prekonať lenivosť a pohodlnosť. V priestoroch školy sídli a realizuje svoju činnosť Základná umelecká škola sv. Mikuláša. Okrem toho škola ponúka aj ďalšie široké spektrum aktivít – školský časopis, študentský spevácky zbor či rôzne športové krúžky. Novinkou je spolupráca s Atletickou a Florbalovou akadémiou. Na škole funguje aj program DofE, do ktorého je zapojených 15 študentov.
„Sme tiež spoluorganizátorom Festivalu vedy a techniky pre Prešovský a Košický kraj. Víťazi sa dostávajú na celoslovenské kolo a následne do celého sveta,“ hovorí Marcel Tkáč.
Katolícka spojená škola sv. Mikuláša v Prešove
Cirkevné školy v Prešove začali vznikať na základe iniciatívy Klubu kresťanských pedagógov. Táto aktivita vznikla v roku 1990 a pretavila sa do vzniku Základnej školy sv. Mikuláša, ktorá svoje brány otvorila 1. septembra 1991.
Bolo to búrlivé obdobie. Vznik školy sprevádzali veľké protesty učiteľov aj rodičov v štátnej ZŠ, v budove ktorej mala katolícka škola sídliť. Konalo sa mimoriadne rodičovské združenie, petície nesúhlasiacich rodičov, zhromaždenia, štrajky aj v postavených stanoch v školskom areáli, komentovanie situácie zo strany médií.
Na vznik katolíckej ZŠ napokon nadväzoval aj vznik gymnázia v roku 1993, najprv vo štvorročnej forme. Postupne sa gymnázium vykryštalizovalo na osemročnú formu štúdia. V priestoroch školy sídli a realizuje svoju činnosť aj Základná umelecká škola sv. Mikuláša, ktorá má osobitné riaditeľstvo. Katolícka spojená škola má v aktuálnom školskom roku 672 žiakov; a doteraz 1 177 absolventov gymnázia a 1 150 absolventov ZŠ.
Robia niečo navyše a sú úspešní
Úspechy žiakov cirkevnej školy, ktorí sa rozhodli nerobiť len to, čo musia, sú výnimočné. Za posledné roky dosiahli významné ocenenia na medzinárodných súťažiach po celom svete. Tento rok majú namierené do Spojených arabských emirátov, Belgicka a už po niekoľkýkrát opäť do Ameriky.
„So žiakmi pracujeme na rôznych environmentálnych projektoch, ktoré riešia problém týkajúci sa ochrany životného prostredia či zdravia človeka. Vždy sa zameriavame na konkrétne riešenie, nie sú to teda len teoretické projekty. Ak chceme byť konkurencieschopní na medzinárodných súťažiach, musí to byť špičkové. Preto spolupracujeme s vysokými školami, so Slovenskou akadémiou vied a s výskumnými ústavmi,“ vysvetľuje Miriam Feretová (42), učiteľka biológie a geografie, ktorá sa talentovaným žiakom venuje, podporuje ich vo výskumnej činnosti a otvára im tak bránu do sveta.
Prácu so žiakmi si veľmi pochvaľuje, no ako sama tvrdí, náročné je to z hľadiska organizácie: „Treba pozháňať kroj na reprezentáciu kultúry v zahraničí, treba vytlačiť postery, zaplatiť čiastočne letenky, účastnícke poplatky. Keď sme išli na súťaž do Číny, hradili sme 5 leteniek, čo bola veľmi vysoká položka.“
Je jednoduchšie dostať sa s podobnými úspechmi na vysnívané vysoké školy? „Slovenské univerzity, na ktoré sa naši študenti chcú dostať, na tieto výsledky absolútne neprihliadajú. V konečnom dôsledku nám tie šikovnejšie deti odchádzajú zo Slovenska,“ dodáva Miriam Feretová.
Aktuálne projekty
„Momentálne pracujeme na našom najnovšom projekte - skúmame komplexné biomechanické a predklinické testovanie biomateriálov. Konkrétne sme sa zamerali na PEEK (polyéteréterketón) – biopolymér, ktorý je použiteľný ako náhrada súčasných kovových implantátov,“ hovorí Samuel Smoter (19), ktorý na výskume pracuje so spolužiačkou Miriam Feretovou ml. (19), už v septembri ho budú prezentovať v Abú Zabí. „Rozhodli sme sa to skúmať, pretože kovové implantáty sú pre ľudský organizmus nežiaduce,“ vysvetľuje Miriam Feretová ml.
Ďalšiu dvojicu mladých výskumníkov tvorí Peter Skripko (19) a Ján Maťufka (19). „V svojom prvom projekte som skúmal metódy, ako odstraňovať zasolenie, a potom som sa vo výskume pridal k Jánovi,“ hovorí Peter Skripko.
„Náš aktuálny projekt, ktorý robíme už druhý rok, sa venuje tiež environmentalistike. Pôvodne to začalo tak, že sme hľadali ekologické náhrady opaľovacích prípravkov a našli sme látku lignin, ktorá má veľmi dobré absorbčné spektrá, absorbuje UV žiarenie a je úplne prírodná. Teraz pracujeme na fáze, keď sa snažíme navrhnúť túto látku aj v priemyselnom využití,“ vysvetľuje Ján Maťufka. Mladí maturanti boli s projektom vybraní na súťaž Intel ISEF, ktorá sa uskutoční v máji v Arizone.
Motivácia
Motivácia mladých študentov pracovať na výskumných projektoch je rôzna – zahŕňa túžbu cestovať, spoznávať ľudí a kultúru, pokračovať v medicínskom, biologickom smere, rozšíriť si vedomosti, nadobudnúť skúsenosti, získať rozhľad či zdokonaliť si jazykové schopnosti.
„Keby nebolo projektov, v živote by sme nevideli všetky tie krajiny,“ hovorí Samuel Smoter.
„Zlepšil som si prezentačné a vyjadrovacie schopnosti,“ dodáva Ján Maťufka.
A aké majú talentovaní vedátori zážitky z ciest? Prechádzali sa ulicami Lon Angeles v slovenských krojoch, pričom si ich nadšení Američania s obdivom fotili. V Houstone navštívili NASU, v Los Angeles zábavný park. V Turecku boli súčasťou slovanského večera... a omnoho viac.