Katolícke noviny

Namiesto Ježiška či Mikuláša chodil ruský rozprávkový dedo Mráz, namiesto Tichej noci sa spievala pieseň o jedličke. Pre generáciu dnešných tridsiatnikov je to už nepoznaný svet Vianoc, pre tých starších úsmevná či rozpačitá spomienka. Aké boli Vianoce v rokoch, keď Ježiško nebol v našej krajine vítaný?

Po troch rokoch modlitieb a práce sa 9. novembra uskutočnila slávnostná posviacka nového kostola v mestskej časti Žilina-Budatín.   

Milí čitatelia Katolíckych novín, Vianoce by sme mohli nazvať aj sviatkami dobrých správ. Snažíme sa niečím potešiť svojich blízkych a priateľov, posielame si pozdravy a dobré žičenia.

Už ste si niekedy položili otázku, s ktorou historickou osobnosťou by ste sa chceli stretnúť, keby ste mali tú možnosť? V mojej top trojici by bol určite Dante Alighieri (1265 – 1321). Jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov všetkých čias svoj jedinečný intelekt vložil do veršov Božskej komédie. Z tých veršov dodnes naskakujú zimomriavky, lebo ich pravdivosť až hmatateľne čitateľa zabolí. Možno aj preto, že na začiatku veľkolepého literárneho diela bola nenaplnená láska k jednej žene. A ešte väčšia láska k Bohu.

Milý Ježiško... Spomínaš si na časy, keď si v posledný mesiac roka písal list začínajúci sa touto frázou? Kde sú tie časy, keď tí šťastní adresovali Božiemu Synovi list s nádejou či dokonca s istotou, že ich obdarí tým, po čom túži ich srdce? Koľkí z nás by sme to dokázali dnes? A koľkí z nás by boli ochotní dať Ježiškovi to, čo chce on?