Katolícke noviny

Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 Katolícka cirkev patrila k jeho najväčším a najsilnejším ideovým odporcom. Komunistická ideológia sa preto snažila nahradiť duchovný obsah veľkých kresťanských sviatkov čisto svetskou náplňou. Takýmto spôsobom chcela eliminovať aj charakter Vianoc.

Každý rok si nás sviatky Pánovho narodenia podmaňujú. Fascinuje nás, ako zastavia hektiku okolo nás, upokoja náš život, oživujú dieťa v nás a prebúdzajú tichú radosť z Boha a z ľudí okolo nás. Prehlbujú túžbu po láske, dobrote a pravde a Boh je zrazu možnosťou aj pre tých, ktorí nechcú, aby bol. Znamenité je, keď nám Vianoce zvrúcnia vzťah k Ježišovi, k  tomu Slovu, ktoré sa stalo telom. Stalo sa ním pre nás v tom svete, o ktorý Boh nestráca ani dnes záujem. 

Bol som v Betleheme. Pod skutočnou vianočnou hviezdou, pri ozajstnom dieťati. Možno to bol iba sen. Možno skutočný vianočný zázrak. A možno iba rozprávka, ktorá sa raz naozaj stala realitou.

Už je to raz tak: k životu potrebujeme rozprávky. Tie, ktoré vznikli pred mnohými desaťročiami, i súčasné pompézne veľkofilmy. „Netreba však byť len pasívnym divákom, ktorý do seba nasáva všetko, ale treba sa nad tým, čo chceme pozerať a čo pozeráme, aj zamyslieť. Preto je dôležité dobre si vybrať. Navyše, rodičia musia vedieť vyhodnotiť, či je film v súlade s hodnotami, ktoré chcú svojmu dieťaťu vštepiť. A to platí aj o internete, knihách a všetkých ďalších mediálnych a informačných kanáloch,“ tvrdí Viktória Norisová (32), ktorá sa zaoberá problematikou mediálnej výchovy a je autorkou publikácie Rozprávajme rozprávky.

„To je človek!“ – asi takýmito slovami by som charakterizovala lekára, ktorý stojí na čele kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra v Bratislave. Primár Matej Nosáľ (48) patrí k ľuďom, ktorí sú nielen profesionáli od hlavy po päty, ale disponujú i hlbokou pokorou, ľudskosťou a normálnosťou. A za takýchto ľudí treba vždy ďakovať Bohu.