Hlas života rozozvučal košické ulice

„Vyzývame verejných činiteľov, aby zrušili zákonom zavedené rozdeľovanie ľudí na hodných života a nehodných života hranicou dvanásť týždňov tehotenstva,“ odznelo okrem iného v manifeste Národného pochodu za život 2024 v Košiciach.
Marián Špacai 27.09.2024
Hlas života rozozvučal košické ulice

Na Národnom pochode za život v Košiciach sa zúčastnilo približne 40 000 ľudí. Snímka: autor

„Snívame o Slovensku plnom úcty k životu. Pomôžte nám, aby sa tento sen stal realitou,“ hlásal slogan organizátorov Národného pochodu za život, ktorými boli pro-life združenia. V košických uliciach sa v nedeľu 22. septembra k tomuto snu verejne prihlásilo odhadom približne 40 000 účastníkov, ktorí prišli, aby podporili ochranu života od počatia po prirodzenú smrť.

VÝZVA NA POMOC

Naposledy sa Národný pochod za život konal v roku 2019 v Bratislave, do Košíc sa vrátil po jedenástich rokoch. „Počatý život si zaslúži ochranu.

Tá dnes pokrivkáva, svet tlačí k uvoľneniu retiazok, ale tu ide o život,“ upozornil Bernard Bober, košický arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska, ktorá nad podujatím prevzala záštitu. Slovenskí biskupi dopoludnia slúžili sväté omše vo viacerých košických kostoloch a pridali sa aj k pochodu.


Pochod sa niesol v pokojnej a radostnej atmosfére. Snímka: autor

Arcibiskup zdôraznil, že starostlivosť o dieťa je automaticky prepojená so starostlivosťou o matku. „Ak sa postaráme o ňu, dáme príležitosť aj novému životu. Nezabúdajme preto na konkrétnu pomoc ženám a rodinám v núdzi.“

SILNÉ SVEDECTVÁ

Pozdrav od Svätého Otca tlmočil apoštolský nuncius Nicola Girasoli. „Pápež František dnes pochoduje s vami! Prijmite od neho objatie plné pokoja a nádeje,“ uviedol. Na pochode vystúpilo 23 rečníkov, zaznelo množstvo silných svedectiev, aj na tému uzdravenia po umelom potrate.

„Lekárka ma ubezpečovala, že to nebude bolieť, ale bolelo to. Dostavili sa výčitky, počula som v ušiach plač, mala som depresie,  samovražedné sklony, pocity viny i prázdnoty. Bola som oklamaná, potrat problém nerieši, ale vytvára,“ opísala pani Zlata, ktorá si až po čase dokázala odpustiť a prijať dar uzdravenia.

ATMOSFÉRA NADŠENIA

Trasa pochodu ulicami centra Košíc merala 2,6 kilometra, čelo sprievodu sa pohlo spred Dómu sv. Alžbety. Ľudia prišli nielen z východu, ale aj zo vzdialenejších častí krajiny. Manželia František a Božena zo Zákamenného priznali, že pred cestou do Košíc nemohli celú noc zaspať.

Aj rodina Podhorcovcov z Poltára prišla podporiť myšlienku ochrany života.Snímka: autor

Z farnosti vyrážali autobusom o šiestej ráno. „Prišli sme podporiť myšlienku vzácnosti života, ktorý je dar od Boha. Netreba sa ho zriekať, ale s vďačnosťou ho prijímať. Máme aj chlapca z domova v pestúnskej starostlivosti, lebo chceme pomáhať tým, ktorí to potrebujú.“

Pro-life aktivista Peter pricestoval z Levoče, lebo túži po prebudení politikov a zmenách v legislatíve. Rodinka z Poltára sa zase zhodla, že prísť do Košíc pre nich nebolo ďaleko, veď boli aj na pochode v Bratislave a na púte cestujú po celom svete vrátane Mexika či Libanonu.

Neprehliadnuteľný medzi pochodujúcimi bol Žilinčan Michal, nesúci veľkú vlajku. „Je radosť vidieť tu toľko nadšených ľudí, mladých aj starých pokope. Možno by takéto pochody mali byť aj častejšie, lebo nás počujú aj tí, ktorí o nás rozhodujú.“

Zo Žilinskej diecézy, konkrétne z Predmiera, dorazili i Zuzana a Bohdana, ktoré majú ako pracovníčky v domove pre dôchodcov denne pred očami hodnoty dôstojnosti človeka v starobe. „Vážime si život. Cítiť tu dnes atmosféru radosti a veselosti, ktorú nasávame.“

ŽIŤ V LÁSKE A POKOJI

Množstvo transparentov v zástupe sa nedalo spočítať. Ten, ktorý hlásal, že aj Ťahanovčania sú za život, držal v rukách pán Marián. „Vyrobili ho mladí z našej gréckokatolíckej farnosti. Tešíme sa, že sa zapája aj táto generácia, lebo oni sú naša kresťanská budúcnosť.“

Pochod sa medzičasom priblížil k cieľu, soche Immaculaty na Hlavnej ulici. „Prešli sme celú trasu, sme nadšení, prídeme aj nabudúce. Sme nielen rodičia a starí rodičia, ale už aj prarodičia, takže sme radi, že prišlo toľko mladých rodín s deťmi, ktorým záleží na tom, aby sa v našej republike žilo v láske a pokoji,“ povedali nám Košičania Katarína a Václav, ktorí tento rok oslavujú 55. výročie sobáša.

OBETA DOBROVOĽNÍKOV

Pri pódiu sme stretli kňaza Pavla Hudáka, ktorý vyzdvihol, že takáto akcia môže zasiahnuť i tých, ktorí neprídu priamo na pochod. „Sme v centre mesta, kde mnoho ľudí posedáva v kaviarničkách alebo sa prechádza a títo ľudia, ktorí by to inak nepočuli, sa tiež môžu zamyslieť nad tým, čo zaznie na pódiu.“

Ako rektor Domu Anny Kolesárovej – slovenskej blahoslavenej, ktorá zomrela pri ochrane čistoty – dlhodobo šíri úctu k životu.

Podujatie účasťou podporili katolícki biskupi Slovenska. Snímka: Človek a Viera/Jaromír Mikulec.

„V našom Domčeku sa manifestuje za čistú lásku. Keď chránime pozemský život, tým si chránime aj ten nebeský. Prijatie života znamená prijatie neba a Stvoriteľovho zámeru, preto sme s naším tímom tu a pomáhame ako dobrovoľníci.“

Dobrovoľníkov bolo na zabezpečenie pochodu potrebných vyše 750. Mnohí koordinovali parkovanie kilometre od miesta pochodu alebo stáli v bočných uličkách, samotné podujatie teda ani nevideli. Ako partia mladých ľudí z Oravy.

„Napriek tomu, že sme neboli priamo v centre diania, aj my si odnášame radosť v srdci. Z toho, že sme mohli niečím prispieť k spoločnému dielu ochrany života, na ktorom nám záleží. Mladým môžeme takúto dobrovoľnícku službu len odporučiť, utužuje vzťahy a prináša nové zážitky,“ vykreslili Kika a Juraj.

SOLÍDNE ČÍSLO

Aj vďaka službe dobrovoľníkov mohli na konci dňa vysloviť spokojnosť i organizátori. „V kovidových rokoch ľudia trošku spohodlneli, takže sme s napätím čakali, koľko ich príde,“ priznal hovorca Národného pochodu za život Patrik Daniška.

„Štyridsaťtisíc je veľmi solídne číslo, aj atmosféra bola dobrá, radostná. Zišla sa pestrá mozaika od rodín s deťmi až po starších.“ Na poli ochrany života však ostáva ešte veľa práce.

„Za posledné dva roky štatistika potratov u nás opäť stúpla, čo sa stalo prvýkrát od pádu komunizmu. Je to teda pálčivá téma a je dôležité, že sme sa ozvali práve v dobe, ktorá nie je úplne nastavená hodnotám, aké presadzujeme. Teda nielen k ochrane nenarodených, ale aj k úcte k starým a chorým.“

Skúška vernosti

Národný pochod za život svojím svedectvom okrem iných podporili aj manželia Michael a Monika Širokí z Drienovskej Novej Vsi. „Boli sme aj na prvom pochode pred jedenástimi rokmi. Vtedy sme len svojou prítomnosťou ukazovali, aké hodnoty vyznávame. Medzičasom sme boli preskúšaní, či im ostaneme verní, a teraz už aj na základe skúsenosti môžeme svedčiť, že to má zmysel.“

Manželia porozprávali, čo prežívali, keď sa počas tehotenstva dozvedeli o prognóze, že sa ich bábätko – ak vôbec prežije – narodí s vážnym postihnutím. Monika lekárke jasne povedala, že na interrupciu nepôjde.

„Avšak žiť s predstavou, že budem mať postihnuté dieťa a čo všetko to prináša, je veľmi náročné, preto nikoho v ťažkej situácii neodsudzujem.“ Manželia sa v modlitbe zverili do Božej vôle, nech bude akákoľvek.

„Držali sme sa presvedčenia, že každý má právo sa narodiť a my sa nemôžeme hrať na Boha, rozhodovať o živote a smrti. Sme tu nato, aby sme milovali tie deti, ktoré dostaneme.“ Napokon sa prognózy nepotvrdili, narodil sa zdravý chlapček.

Manželia sa otvorili aj prijatiu ďalších životov, do ich rodinky tak postupne pribudli ešte dve detičky. Monika priznáva, že to pre ňu nebola ľahká cesta.

„Ťažké tehotenstvo a predčasný pôrod totiž priniesli aj psychické následky, trpela som posttraumatickou stresovou poruchou a bolo treba spracovať všetky spomienky a pocity smútku. To vyvolávalo strach z ďalšieho otehotnenia. Po čase som však do toho dokázala vykročiť vo viere, že ma k tomu Boh volá. A napriek tomu, že nám opäť hrozil predčasný pôrod, vo svojom vnútri som pocítila uzdravenie zo strachu a bolestí.“

Manželia Širokí si prešli ťažkými chvíľami. Synček Samko (v strede) sa však narodil zdravý. Snímka: autor