Nespi ráno ani TY, radšej príď na roráTY

Rorátne sväté omše sa slúžia už od nepamäti, no vo farskom Kostole svätého Juraja v Hubošovciach nemajú dlhú históriu.

„Ja si pamätám roráty len z detstva. Celé roky u nás neboli. Sme radi, že sa to pred tromi rokmi opäť obnovilo,“ prihovára sa nám farníčka Mária. „Prichádzajú aj deti, aj mladí z celej farnosti. Kto môže, ten príde,“ dodáva a my sme sa o tom naozaj presvedčili. 

Do farského kostola prišlo na prvú rorátnu svätú omšu v tohtoročnom adventnom čase niečo vyše 70 ľudí, k službe pri oltári prispeli siedmi miništranti. Tých je podľa slov miestneho pána farára Milana Dubócziho dostatok, momentálne presne 45. 

Vekový priemer v kostole napokon nebol príliš vysoký, ako sme očakávali. Okrem miestnych Hubošovčanov prišli autami aj veriaci z filiálnych obcí. Po skončení svätej omše odchádzali do práce či školy o niečo bohatší – posilnení Eucharistiou, Božím slovom a naplnení adventným pokojom rovnako ako aj my.

Ako vznikla myšlienka obnoviť roráty vo farnosti?

Farár Milan Dubóczi vysvetľuje: „Keďže u nás vo farnosti sa rorátne sväté omše viac ako 50 rokov neslúžili, po rozhovore s veriacimi som sa rozhodol, že skúsime obnoviť tradíciu ranného vstávania - obety v rámci očakávania narodenia Mesiáša, bdenia s Pannou Máriou. Ja ako dieťa som to tiež v rodnej farnosti nezažil, ale v pastorácii ako kňaz som sa rozhodol, že to skúsime. Fungujeme takto už tretí rok. Rorátne sväté omše sú recitované, sú to mariánske sväté omše iba pri sviecach a lampášoch, ktoré si ľudia sami nosia.“

Tentoraz pripravili miestni aj pozvánku so sloganom Nespi ráno ani TY, radšej príď na roráTY, ktorá nás veľmi oslovila a sme presvedčení, že z vyhriatej postele zodvihne určite viacerých.

Listujeme v kronike
Po svätej omši sme zavítali na faru, kde nám farár Milan Dubóczi predstavil kroniku.

Spoločne v nej listujeme, spoznávame hlbokú históriu farnosti a postupne sa začítavame do prvých riadkov:
„Ak chceme hľadať základy, na ktorých stojí naša farnosť svätého Juraja v Hubošovciach, potrebujeme sa vrátiť do stredoveku k rodu Tekulovcov, ktorí svoju vieru vyjadrili výstavbou kostola. Prvý kostol v tejto dedine bol pravdepodobne drevený a nachádzal sa na mieste toho súčasného. Rod mal nad kostolom patronátne právo. Kostol sa stal hlavnou dominantou dediny. Na monumentálnej stavbe vidno, že členovia rodu boli značne majetní. Prvý farár Andrej bol z rodu Tekulovcov...“

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Historici a vášniví kronikári by si celkom určite prišli na svoje.

Prehliadka filiálkami
Z histórie farnosti sa plynulo presúvame do súčasnosti.

Obec Hubošovce leží v severovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria v doline potoka Dzikov a v nadmorskej výške 316 – 396 metrov. Príroda je úchvatná, domácich denne obdarúva čerstvým vzduchom a príjemnou atmosférou. 

Hubošovce majú dva kostoly – farský Kostol svätého Juraja, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou, a Kostol Panny Márie Nanebovzatej. Vo farskej dedine žije spolu približne 510 obyvateľov. 

Farnosť má viacero filiálok. Jednou z nich je malá obec Ratvaj s približne 140 obyvateľmi, kde sa nachádza Kostol Narodenia Panny Márie, najmenší v celej farnosti. V dedine sa pozná takmer každý s každým, miestni tam vytvárajú jednu veľkú rodinu.

Nasleduje filiálka Bodovce, kde je kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi, a obec Šarišské Sokolovce s Kostolom svätého Mikuláša. V poslednej filiálnej obci Uzovce sa nachádza Kostol Povýšenia Svätého kríža.

Vo farskom kostole a dvoch filiálnych sa nachádzajú aj relikvie – relikvia svätého Juraja, mučeníka, relikvia svätého biskupa Mikuláša a relikvia Svätého kríža.
Veriaci sú za to vďační a pri odpustových slávnostiach si ich zbožne uctievajú dotykom alebo bozkom.

Miestny farár Milan Dubóczi pôsobí vo farnosti sám. Priznáva, že je to náročné, no veľmi sa z farníkov teší. „Čím dlhšie som kňazom, tým viac ma to baví. Od jedného svojho spolubrata som raz počul, aby sme sa každé ráno nadýchli a povedali si Pán je môj pastier, nič mi nechýba a išli do pastorácie. Služba kňaza je o obete pre spásu duší, ktoré sú mi zverené,“ hovorí s úsmevom na tvári.

Farnosť žije vďaka mladým a spoločenstvám
Minulý rok pristúpilo k sviatosti birmovania celkom 52 birmovancov.

„Okrem stretnutí dvakrát v mesiaci boli mladí zapojení aj do duchovnej obnovy. Keďže ich bolo veľa, duchovnú obnovu sme mali s kňazmi, ktorí pripravili víkendovku birmOFFka v rámci Arcidiecézneho centra pre mládež (ACM). Boli sme tam na dvakrát v decembri minulého roku,“ hovorí kňaz Milan Dubóczi.

Bol to bezpochyby požehnaný čas, jeden z birmovancov to zhodnotil takto: „Sme vďační za čas strávený úplne ináč, ako si ho organizujeme sami."

Mladí sa zapájajú aj do čítania Božieho slova počas svätej omše. „Je to veľké povzbudenie. Sú si vedomí, že čítajú Božie slovo, a o to je to vďačnejšie,“ hovorí farár, ktorý si pochvaľuje aj mládežnícky zbor.

Vo farnosti pôsobí spoločenstvo Juraj v rámci Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM).

Jeho súčasťou sú zväčša vysokoškoláci z farnosti. Pripravujú rôzne akcie pre deti, v ich réžii bol napríklad aj tohtoročný Karneval so svätými, Deň detí, Bodka za prázdninami či o niečo pozitívnejšia Bodka za školským rokom.

Sú to vždy celofarské aktivity, na ktoré chodia mladé rodiny v hojnom počte. Je ich dosť a aj preto sa farnosť 5. januára zapojí do celoslovenskej štafetovej adorácie rodín za rodiny.

V každej filiálnej obci sa stretávajú ženy a matky, ktoré sa spoločne modlia (nielen) za svoje deti a mladých.

Vo farnosti funguje už druhý rok aj spoločenstvo Modlitby otcov. Každý utorok sa po večernej svätej omši počas celého roka schádza 19 mužov, aby sa spolu modlili na rôzne úmysly v zmysle Sila muža – sila modlitby.

Pastorácia detí
Tohto roku sa deti vo farnosti pripravovali na prvé sväté prijímanie.

Bolo ich 22. Príprava prebiehala na náboženstve a na detských svätých omšiach, ktoré sú dvakrát v mesiaci, každý druhý pondelok.

„Zapojili sme sa aj do slovníčkov Malý misionár od Pápežských misijných diel. Deti zbierajú po každej účasti na nedeľnej svätej omši nálepky, ktoré sa im lepia do slovníčkov,“ vysvetľuje duchovný otec Milan Dubóczi.

Slovníček obsahuje texty a obrázky-samolepky na jednotlivé nedele liturgického roka od septembra do júna. Najmenší si tak ľahšie zapamätajú evanjelium nedele.

Deti sa stretávajú aj na príprave jasličkovej pobožnosti, zväčša je to vo farskom kostole. Nacvičujú ju aj tohto roku spolu so svojimi mamičkami. „Záleží im, aby deti okrem toho vonkajšieho, čo im ponúka svet, škola, internet, hry, žili aj duchovne,“ oceňuje prácu s deťmi farár.

Krížová cesta na neďalekom kopci
Stráž je kopec, ktorý k Hubošovciam neodmysliteľne patrí, rovnako ako krížová cesta neodmysliteľne patrí ku kopcu.

Toto si uvedomili aj milovníci prírody - miestni seniori, zo strany ktorých vzišla prvotná iniciatíva mať na kopci krížovú cestu. Celé sa to šikovne zrealizovalo a krížová cesta bola slávnostne požehnaná 15. septembra minulého roku.

Ľudia tam chodievajú, aby si oddýchli, modlili sa a načerpali nové sily.

„Je už tradíciou, že na konci občianskeho roka - na Silvestra - o desiatej dopoludnia kráčame na kopec a modlíme sa krížovú cestu. Hore je postavený aj veľký kríž. Tam sa potom zvykneme pomodliť korunku k Božiemu milosrdenstvu alebo nejakú inú krátku modlitbu a potom pomaličky schádzame dole a ideme do kostola. O šestnástej je ďakovná svätá omša. Táto tradícia trvá už niekoľko rokov, čomu sa veľmi teším, lebo príroda je darom pre človeka. Okrem toho, že sa dá veľa načerpať v kostole, dá sa veľa načerpať aj v Božej prírode,“ hovorí farár.

V blízkosti kopca sa nachádza aj ďalšia dominanta okolitej prírody – kameňolom, kde krátko po vojne nachádzali tunajší muži prácu. Aj dnes sa tam ešte ťaží andezit, vhodný na kamenársku výrobu a stavebné účely.

Organizujú aj púte
Farníci sa so svojím duchovným otcom radi vyberajú na rôzne pútnické miesta. Nie je to dovolenka, je to cesta náročná, no s hlbokým duchovným významom. Je to spoznávanie vlastného srdca. 

„Ľudia sú veľmi otvorení púťam, pretože majú radi aj zmenu, aj nové miesto,“ vysvetľuje farár a pokračuje: „Chodievame na púť Rádia Lumen do Krakova, tento rok sme boli v Turzovke. Raz v roku robíme celofarskú púť do Medžugoria. Momentálne chystáme púť do dvoch najviac navštevovaných pútnických miest v Poľsku, a to do Čenstochovej a Lichne. V lete sa chceme zúčastniť festivalu mladých v Medžugorí, už teraz máme prihlásených 42 ľudí.“

Neputujú len veriaci, ale aj relikvie. V máji 2019 sa vo farnosti bude konať veľká udalosť - poputuje tam relikviár s ostatkami sv. košických mučeníkov pri príležitosti blížiaceho sa 400. výročia ich úmrtia.

Adventom k Vianociam
Rorátne sväté omše sa vo farnosti dňom 15. decembra končia, nahradí ich predvianočná príprava. Počas vianočných sviatkov budú sväté omše v každej filiálke, polnočné budú dokonca na dvoch miestach.

„Ľudia sa tomu veľmi tešia, Vianoce prežívajú ozaj v takej radosti. Vidno, že príprava Adventu má pre nich veľký význam. Na Vianoce sa netreba pripraviť len darčekom, ktorému sa každý poteší, čo je prirodzené, ale takisto je potrebné pripraviť aj naše vnútro. Z našich sŕdc potrebujeme urobiť malý betlehem, aby sa aj v nás mohol narodiť Mesiáš, ktorý prichádza na tento svet,“ uzatvára farár Milan Dubóczi.