Svätého Mikuláša oslavujú farskou hymnou

V centre mesta, teda okolo farského kostola ľudia nebývajú, často sa smejeme, že najviac ľudí v blízkosti kostola býva na fare,“ víta nás s humorom farár Jozef Dronzek. Farnosť tvorí približne 16 000 rímskokatolíkov a s týmto počtom patrí medzi najmenšie prešovské farnosti.

„Vo farnosti žijú prevažne starší ľudia, mladé rodiny sú väčšinou po sídliskách. Na území našej farnosti však pôsobia ešte františkáni, jezuiti a saleziáni. Máme tu i kaplnky – v nemocnici, na školách, v rehoľných komunitách či u požiarnikov.

Ľudia sú teda rozutekaní, preto veľmi ťažko hovoriť o nejakej veľkej jednoliatej farskej rodine,“ pokračuje už vážnejšie.

Buďme bratmi a sestrami stále

Usilujú sa o prehĺbenie a skvalitnenie duchovného kresťanského života. „To, že máme v nedeľu ako-tak plné kostoly, neznamená, že je všetko v poriadku. Tradičné prepojené s povrchnosťou dnes už nemá miesto, je dôležité ísť do hlbokého osobného vzťahu s Kristom.

Kresťanský folklór treba premieňať na živú vieru,“ uvedomuje si duchovný pastier. „Viackrát som zo žartu, ale aj s vážnosťou na kázni povedal: Tu, pri svätej omši, sa oslovujeme bratia a sestry. Skúsme sa tak osloviť aj na ulici, nech má svätá omša pokračovanie aj v bežnom živote.“

Za dvanásť rokov, čo farnosť spravuje, stále podľa jeho slov zápasí s nedostatočným pokrytím pastorácie a pastoračnými priestormi. „Mesto sa rýchlo rozrastá. Dnes je potrebné ísť za ľuďmi, nečakať, že ľudia prídu automaticky do kostola.“

Teší sa preto z rozbiehajúcej sa pastorácie v časti Surdok, kde pred dvoma rokmi opravili Kaplnku sv. Petra a Pavla a začali tam sláviť bohoslužby. „Chceme vybudovať aj pastoračné centrum v časti Šidlovec.

Tradičnou filiálkou je však pre nás Cemjata, bývalé kúpele založené Talianmi, ktorí tam postavili v 18. storočí Kostol sv. Donáta. Odpustovú slávnosť na prvú augustovú nedeľu slávime v areáli bývalých kúpeľov pod historickým altánkom v záhrade,“ vysvetľuje duchovný otec.

Všetci sme Kristovi

V rámci mesta aj farnosti sa navzájom snažia vytvárať jednotu, avšak ako v iných mestských farnostiach, tak aj vo svätomikulášskej cítiť, že ľudia nie sú „verní“ iba jednému, a to farskému kostolu.

„Sme akísi ,zaškatuľkovaní‘, čo niekedy vytvára medzi veriacimi predsudky, lebo nepoznajú iný kostol, ale len ten, do ktorého chodia najradšej – ja som ,farský‘, ja ,františkán‘, ja som ,salezián‘,“ vníma duchovný správca a dopĺňa: „My všetci sme predsa Kristovi, nie sme ani farskí, ani iní, sme Boží.“

Záujmu veriacich i neveriacich sa však tešia viaceré farské aktivity. Okrem tých bežných totiž zaviedli aj menej tradičné. „Deň s Božím milosrdenstvom, Deň Božského Srdca, Deň sv. Jána Pavla II., Noc kostolov, 24 hodín pre Pána, adventnú a pôstnu duchovnú obnovu.

Raz v mesiaci máme v utorok Faustínum. Založili sme ho v spolupráci s rehoľnými sestrami Božieho milosrdenstva – spoločenstva Faustínum.

Rozbehli sme i ďalšie tradície – októbrový organový festival, oktávu svätých omší na cintoríne v rámci dušičkového času i ďalšie,“ menuje prešovský duchovný zaujímavé aktivity.

„Veľmi sa teším aj z toho, že prešovská nemocnica má svojich dvoch stálych kaplánov, ktorí sú k dispozícii 24 hodín denne, rovnako tam pomáhajú a slúžia aj gréckokatolícki kňazi,“ nezabúda ani na nemocničných pacientov a ich duchovných.

Prešovskú kalváriu vybudovali v prvej polovici 18. storočia. Snímka: Archív farnosti

Farnosť je spoločenstvom spoločenstiev

Správca farnosti ďakuje Bohu za dobrých farských vikárov, laických zamestnancov, členov farskej rady, zbormajstrov, dobrých veriacich a „za každého, kto aj konštruktívnou kritikou pomáha pri budovaní života vo farnosti“.

Rovnako si váži každého predchodcu, ktorý vo farnosti zanechal svoju stopu. „Ľudia veľmi radi spomínajú na kanonika Jozefa Šestáka, dekana Mateja Babčáka, za ktorého pôsobenia sa postavili dva nové kostoly a zriadili dve nové sídliskové farnosti, ale aj na dekana Stanislava Stolárika, terajšieho rožňavského biskupa, či dekana Juraja Rendeša.“

Neopomína tri spevácke zbory, ktoré účinkujú pri slávení Eucharistie, poklonách či slávnostných svätých omšiach v latinskom jazyku.

„V kategórii pre hudbu a zbory bol Cenou Fra Angelica v roku 2016 ocenený aj náš zbor, pôsobiaci pri Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove – Chorus Latinus Pressoviensis – pod vedením dirigenta Stanislava Šarišského.

Máme tiež spoločenstvo lektorov, akolytov, miništrantov, mládeže, silné je ružencové bratstvo,“ vyzdvihuje Jozef Dronzek viaceré funkčné spoločenstvá. Jedným z takých je i ekumenické spoločenstvo: „V meste sú tri biskupstvá, biskupské úrady sa nachádzajú na území našej farnosti.

Okrem prežívania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sme spolu organizovali aj iné duchovné či kultúrne akcie. Spoločné modlitby a kajúcu pobožnosť v židovskej synagóge – modlitby odprosenia za deportácie, ale aj za krivdy po návrate z táborov, spoločné koncerty či bežné stretnutia.“

Keďže v meste evanjelizujú mnohé spoločenstvá, je to podľa Jozefa Dronzeka aj sčasti náročné na rozlišovanie: „Nájdeme tu veľa aj pseudoduchovných spoločenstiev, ktoré tiež chcú svoje aktivity prezentovať. Žiada si to od kňaza veľký dar rozlišovania – či je to od Boha a čo je z iných pohnútok.“

Vzťahy budujú aj cez jedlo

Deti vo farnosti podchytilo eRko, ktoré sa počas školského roka zameralo na viaceré jednodňové podujatia. „Napríklad Hranolkovica, veď kde inde ako pri jedle sa najlepšie budujú vzťahy,“ hovorí dlhoročná animátorka Monika Balčáková.

Deti sa môžu zapojiť aj do detského zboru a rozvíjať svoje talenty – v speve alebo v hre na hudobnom nástroji. Nezabúdajú na ne ani pri farských táboroch či počas Noci kostolov, „zapájajú sa tiež do sviečkového sprievodu pred hlavnou svätou omšou a potom sú pre ne pripravené tvorivé dielne“.

Počas októbra sa modlievajú ruženec, cez Pôstne obdobie „spolu absolvujeme detskú krížovú cestu na našu kalváriu a v Advente sú po rorátnych svätých omšiach pre deti na fare pripravené spoločné raňajky, keďže spoločenstvo sa od obetnej hostiny presúva k hostine pri spoločnom stole“.

Spolu s deťmi pripravujú jasličkové pobožnosti. „A na deti nezabúda ani náš patrón sv. Mikuláš – vždy ich na sviatok navštívi počas detskej svätej omše a nezabudne ani na sladký alebo zdravý darček,“ pridáva Monika Balčáková.

Pokladov majú viacero

Prvá zmienka o starobylej farnosti sa datuje do roku 1247. „Svätý Mikuláš sa v tom čase tešil v Európe veľkej úcte. Pravdepodobne nemeckí prisťahovalci doniesli tento kult aj na územie dnešného Prešova,“ domnieva sa dekan Jozef Dronzek.

Kostol prešiel prestavbami i turbulenciami počas náboženských nepokojov. „Farári a veriaci prešli na evanjelickú vieru. V tom čase boli z kostola vyhodené a spálené gotické oltáre.

Časť sa podarilo zachrániť, dnes sú inštalované v severnej lodi kostola, hovoríme im Mikulášsky cyklus, niektoré fragmenty sú vložené aj do hlavného oltára.“

Dnešnú podobu získal v roku 1515, hoci okenné vitráže sú omnoho mladšie: „Počas druhej svetovej vojny padla bomba na blízke námestie a tlaková vlna rozbila všetky vitráže z južnej časti kostola. Historici hovoria, že to bolo zbytočné, lebo vojská už v meste neboli.“

Konkatedrála je pôvodne gotická, interiér ale barokovo-renesančný. „Vďačíme za to jezuitom, ktorí počas rekatolizácie spravovali farnosť i kostol. Niekoľko jezuitov je pochovaných v severnej časti konkatedrály,“ poznamenáva duchovný správca.

S jezuitmi je spojená tiež prešovská kalvária. Pri jej stavbe bol jezuita František Perger, staviteľ banskoštiavnickej kalvárie. Okrem úcty k sv. Mikulášovi sa vo farnosti dôraz kladie na prešovskú kalváriu, najmä na odpust, „kde je pravidelný niekoľkodňový duchovný program.

Je to náročný odpustový týždeň, ale zároveň veľmi krásny,“ priznáva duchovný otec farnosti. Jednou z veľkých výziev je oživenie a revitalizácia samotného miesta, aby sa viac dostalo do povedomia Šarišanov.

Vianoce patria koledovaniu Dobrej noviny: „Aby sme deti naučili, že dávať je viac ako prijímať,“ hovorí animátorka Monika Balčáková. Snímka: Archív farnosti

Láskavý svätý Mikuláš

Okrem umeleckých skvostov z dielne Majstra Pavla z Levoče či takmer 400-ročného organa sa tešia i živým a aktuálnym dielam. „Na území našej farnosti pôsobí skladateľ a zároveň člen farskej rady Bernard Herstek, ktorý zložil omšovú pieseň ku cti sv. Mikuláša.

Táto jeho pieseň je preložená už do 24 jazykov sveta. Možno ju nájsť na webovej stránke našej farnosti. Oslavy k patrónovi farnosti vrcholia vždy pri svätej omši za účasti jedného z našich biskupov a za spevu tejto našej farskej hymny.“

Svojho orodovníka oslavujú spolu so Združenou cirkevnou školou sv. Mikuláša, kde je po slávnostnej bohoslužbe pripravený program. Posolstvo a odkaz štedrého biskupa sú im príkladom.

„V rámci farnosti spolupracujeme s občianskym združením Magis, ktoré spravujú rehoľné sestry, a robíme pre ľudí v núdzi pravidelné zbierky, či už potravín, alebo rozdávame aj nejaké finančné prostriedky.

Ako hovorí naša pieseň, ,stále sú hladní, stále sú smädní, voláme s láskou, príď opäť k nám, láskavý, svätý Mikuláš‘,“ cituje farár Jozef Dronzek slová jedinečnej piesne.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.