Čítanie tejto reportáže si vyžaduje silný žalúdok, pevné nervy a veľké srdce. Teda presne to, čo majú aj ľudia z Domova svätého Jána z Boha, s ktorými sme sa vybrali do Pentagonu, známeho bratislavského dúpäťa bezdomovcov, narkomanov a prostitútok. Lebo keď nejde Mohamed k hore, idú mnísi do terénu. 

Malý, ale neprehliadnuteľný národ s bohatým historickým dedičstvom má množstvo zvláštností: len tri milióny z jedenástich miliónov Arménov žijú v svojej vlasti, väčšinu tvorí rozsiahla diaspóra. Arméni na túto tému radi žartujú a o svojej domovine často vravia, že nejde o krajinu, ale len o ich propagačnú kanceláriu.

Za málo peňazí veľa muziky – aj tak sa dá opísať evanjelizačná akcia Svetlo v tmách. Počas dvoch večerov dobrovoľníci vyjdú do ulíc a pozývajú do kostola náhodných chodcov. Takýmto spôsobom sa im podarí osloviť približne 1 100 ľudí. Mnohí z nich radikálne zmenia život, o čom svedčia viacerí dobrovoľníci. 

I keď kresťania tvoria len necelé dve percentá zo 126 miliónov Japoncov, až sedemdesiat percent tamojších svadobných obradov je kresťanských. „Máme to tak radi, lebo to dobre vyzerá,“ dozvedáme sa často z úst domácich a takýto prístup zďaleka nemožno pozorovať len pri svadbách. Podstata tam v mnohých oblastiach života uniká vo víre zvykov, povinností a pozlátok.

Lurdy Blízkeho východu. Aj tak sa nazýva Kláštor sv. Marona v Anáji. Nachádza sa tam totiž posledné miesto odpočinku svätého Šarbela. Mnohí pútnici prichádzajú za týmto svätcom s vierou, že im a ich blízkym chorým vyprosí u Boha uľavenie od bolesti a uzdravenie. A tisícky ďakovných listov, ktoré každoročne doručujú do Anáje, sú dôkazom toho, že sa tento príhovor skutočne deje.