Od príchodu prvého vlaku na územie Slovenska ubehlo už vyše 150 rokov. Odvtedy sa toho zmenilo dosť, jedno však ostalo – ducha železníc netvoria koľaje, železo ani vlaky či stanice – tvoria ho a vždy tvorili ľudia - železničiari. Práve tí prišli v sobotu 24. novembra do Trnavej Hory a vytvorili peknú železničiarsku rodinu, ktorej súčasťou sme sa aspoň na jeden deň stali aj my Katolícke noviny.

Objaviť nevyčerpateľnú radosť. S týmto cieľom prišli do Pezinka mladí ľudia z celého Slovenska, aby sa 23. - 25. novembra zúčastnili na Dňoch dôvery. Pri hľadaní ich prišli povzbudiť aj bratia z komunity Taizé.

Vari najpestrejší z 26 federálnych štátov Brazílie, Bahia, je živou zmesou koloniálnej minulosti s africkou kultúrou. Aj preto nezanedbateľné množstvo domácich praktizuje synkretizmus, ktorý je zmesou katolicizmu a afrického kmeňového náboženstva. Zaujať k nemu jednoznačný postoj nie je jednoduché – podobne ako pochopiť tamojšiu históriu a motiváciu všetkých tých, ktorí ju počas posledných vyše piatich storočí ovládali a tvorili.

Čítame o nich najmä v životopisoch stredovekých svätcov. Pustovne – miesta samoty, modlitby, pokánia. Môžu však dať niečo aj človeku 21. storočia? Je pobyt v pustovni zlučiteľný so životným štýlom súčasníka? Vydrží jedinec zvyknutý na konzum asketickú atmosféru? Načo je to vôbec dobré? Odpovede sme šli hľadať do Pustovne voňavých borovíc.

Na tohtoročnej púti v Šaštíne sa hovorilo o životnom štýle kresťana. Vladyka Milan Lach SJ naznačil jeho základné rozmery. Jedným z nich je pre slovenských veriacich aj putovanie k národnej svätyni. My sme sa prítomných pútnikov pýtali, prečo sa podľa nich dnes oplatí chodiť do Šaštína.