Biskup Forgáč: Ján Pavol II. urobil v otázke zneužívania zlomové kroky

Obvinenia siahajú do 70. rokov minulého storočia, keď bol Karol Wojtyła krakovským arcibiskupom. Ako sa vtedy pozeralo na takéto prípady? Ako sa riešili?

Na celú vec sa treba pozerať – ako to často pripomína pápež František – hermeneuticky, teda očami vtedajšej doby. V tom čase neexistovali nijaké špecifické normy, ktoré by určovali postupy v takých prípadoch. Odhalenie takých prípadov v Cirkvi vtedy vyvolávalo zdesenie a bezradnosť.

Do úvahy treba vziať aj kontext komunistického režimu, ktorý prenasledoval Cirkev a maximálne využil každé zlyhanie jej predstaviteľov.

Ale neskôr to bolo práve zásluhou sv. Jána Pavla II., že počas jeho pontifikátu sa v tejto oblasti začala vytvárať cirkevnoprávna legislatíva, ktorá sa ďalej zdokonaľovala za pápeža Benedikta XVI. a terajšieho pápeža Františka a ktorá presne nariaďovala, ako v takých situáciách postupovať. 

Dnes už doba pokročila a presun kňazov do iných farností nestačí. Ako sa to rieši dnes?

Dnes máme detailné normy, ako postupovať v prípadoch sexuálneho zneužívania maloletých klerikmi.

Tieto normy usmerňujú konanie všetkých zainteresovaných. Minulý rok Konferencia biskupov Slovenska schválila smernicu, ktorá vychádza z najnovšej legislatívy platnej v Katolíckej cirkvi. Je možné nájsť ju na webovom sídle KBS.

V tejto dobe už nik nemôže povedať, že by nevedel, ako na vzniknuté prípady tohto typu reagovať. 

K zmene systému prispeli aj poslední pápeži. Aká bola v tomto smere zásluha Jána Pavla II. a jeho nasledovníkov? 

Ján Pavol II. inicioval kroky smerujúce k spravodlivému riešeniu týchto prípadov vydaním listu (motu proprio) Sacramentorum sanctitatis tutela z roku 2001, v ktorom zahrnul delikt sexuálneho zneužívania maloletých klerikmi do nového zoznamu kánonických deliktov vyhradených Kongregácii pre náuku viery.

Bol to zlomový krok. Okrem toho sa vo svojich vystúpeniach opakovane nástojčivo zasadzoval za spravodlivé riešenie týchto prípadov, hlavne v čase, keď sa prevalila vlna škandálov v USA a v Írsku. Týmito krokmi jasne určil smerovanie Cirkvi v konfrontácii s touto bolestivou skúsenosťou. 

Pápež Benedikt XVI. pokračoval v jeho línii. Známy je napríklad jeho pastiersky list írskym katolíkom (2013), v ktorom spolu s veriacimi prežíva zdesenie a pocit zrady a zároveň kritizuje neadekvátnu odpoveď miestnych cirkevných predstaviteľov.

Benedikt XVI. ešte v roku 2010 upravil normy týkajúce sa týchto deliktov listom De delictis gravioribus a v roku 2011 bol vydaný obežník na pomoc biskupským konferenciám pri príprave smerníc, ako postupovať v prípadoch sexuálneho zneužívania mladistvých klerikmi. 

Pápež František zasa v roku 2014 založil Pápežskú komisiu na ochranu maloletých a zraniteľných dospelých. V roku 2016 pápež František vydal apoštolský list s názvom Ako láskavá matka (2016), v ktorom zdôrazňuje zodpovednosť biskupov a špecifikuje spôsoby ukončenia služby tých, ktorí sa skutkov tohto druhu dopustili.

Kľúčovým je list (motu proprio) pápeža Františka Vos estis lux mundi (2019), v ktorom sprísňuje normy určujúce postupy v týchto prípadoch a taktiež sprísňuje postihy za nedodržanie týchto noriem. Ako vidíme, stanovisko Cirkvi je v tejto téme jednoznačné. 

Aký signál sa opätovným vyťahovaním týchto káuz vysiela smerom k obetiam? Je to pre ne na osoh či skôr na príťaž, keďže všetci menovaní duchovní už nežijú, a teda ich už nemožno adekvátne potrestať?

Každý prípad je individuálny a nemožno aplikovať paušálny pohľad. Určite však treba povedať, že pomoc obetiam, nech by sa poškodzujúci skutok stal kedykoľvek, je prioritou.

Plynúce roky nezahoja spôsobené rany. Hoci vinníkov nemožno potrestať, pretože sú už vo večnosti, vždy musíme hľadať spôsoby, ako zmierniť utrpenie a ako pomáhať zraneným. 

Prečo teraz v Poľsku rezonuje táto téma? Čo je cieľom diskreditácie osobnosti Jána Pavla II.? Na jeho stranu sa totiž postavila nielen Poľská biskupská konferencia, ale aj politici na čele s poľským premiérom.

Táto problematika vždy rozvíri veľa emócií a nemožno sa tomu čudovať. To, že sa prípady tohto druhu stali a aj stávajú, je fakt.

Neviem posúdiť motívy jednotlivých aktérov tejto kauzy v Poľsku. Viem len povedať, že aj téma zneužívania v Cirkvi môže byť zneužitá. Ale to nás nesmie odradiť od toho, aby sme zo zreteľa stratili to najdôležitejšie – pomoc trpiacim.

Potrebujeme sa na všetko pozrieť triezvo a pritom si zachovať súcit s tými, ktorí to potrebujú.