Rodokmeň má historickú a umeleckú hodnotu

Váš život to nie je iba „veterina“, vo voľnom čase sa venujete nezvyčajnej záľube. Kreslíte rodokmene.

Áno, ja rodokmene nespracovávam ani nezostavujem, ja robím kresbu z už spracovaných rodokmeňov. Kresbu tvorí rodokmeň v podobe stromu (predkovia sú vpísaní v konároch alebo koreňoch) a ten je zasadený v krajine, ktorá určitým spôsobom symbolizuje ten-ktorý rod. Ponúkam tak ľuďom estetickejšie a praktickejšie spracovanie rodokmeňa; takto si ho môžu zarámovať a zavesiť na stenu. Okrem historickej hodnoty teda pridávam aj hodnotu umeleckú. Časom, ako sa postupne šíria moje kresby rodokmeňov, stretávam sa s nadšenými reakciami genealogickej obce aj zo zahraničia, lebo sa doteraz s ničím podobným nestretli.

Prečo práve táto záľuba?

Ako násťročná som sa začala venovať kresbe portrétov z fotografií. Popritom niekedy vyšiel čas na olejomaľby, ilustrácie do časopisov a podobne. O prvý rodokmeň ma požiadala moja známa, ktorej som kreslila ilustrácie do knižky a do článkov s rôznou tematikou, väčšinou odbornou medicínskou. Celú myšlienku kresleného rodokmeňa v podstate vymyslela ona sama – mala spracovaný vlastný výskum a ja som len nasledovala jej inštrukcie. Pamätám si, ako mi vysvetľovala do telefónu: „Vieš, nech to nie sú len nejaké tabuľky, ale aby to malo aj peknú a zaujímavú formu, ktorú si môžem zavesiť na stenu, a bude v tom aj kus umenia.“ Našla som tri ukážky, ako by to asi malo vyzerať a ona si, samozrejme, vybrala tú najzložitejšiu. Trochu skepticky som teda súhlasila, že to skúsime. Nebol to veľký rodokmeň, a aj z pohľadu kresby ako takej to boli začiatky.

A čo váš osobný rodokmeň? Našiel svoje výtvarné spracovanie?

Viac nie ako áno. Keď tých kresieb nebolo zo začiatku ešte tak veľa, zakreslila som náš prvý rodokmeň. Je to ale iba čistá kresba stromu, navyše s nekompletnými údajmi. Bola to naozaj prvotina, mám ho doma založený a čakám, kým príde chvíľa času a tú využijem na kresbu vlastného rodokmeňa. To si hovorím už tretí rok... Hovorí sa, že „obuvníkove deti chodia bosé“ – no má to aj svoje výhody, pretože za ten čas som sa mohla dopátrať ďalších predkov a ich údajov. Teraz mám svoj výskum viac-menej hotový; kvôli starším údajom by som musela navštíviť holandsko-nemecké archívy, a na to momentálne nie je priestor.

Na ktoré vami nakreslené rodokmene si zvlášť spomínate a čím sú pre vás výnimočné?

Výnimočný bol asi prvý z najväčších rodokmeňov, ktorý som kreslila v roku 2014, s rozmermi 2 x 1,5 metra, kde bolo vyše 1 000 predkov. S tým rodokmeňom som sa pohrala aj práve preto, že to bola prvá z veľkých objednávok. Vtedy som ešte nemala desiatky vytvorených rodokmeňov za sebou, a tak som sa de facto stále len učila priamo na kresbe a hľadala si čo najlepšie postupy. Veľmi zaujímavý bol tiež rodokmeň, kde bola do pozadia nakreslená Bratislava.

Takže tvoríte menšie, ale aj väčšie kresby. Ktorá bola zatiaľ najväčšia?

Najväčší rodokmeň som kreslila v prvej polovici roku 2017 – bol to rodokmeň s rozmermi výkresu 2,5 x 1,5 metra. Išlo o objednávku z Česka, celkovo bolo v rodokmeni vyše 1 000 osôb a najstarší predok sa narodil približne v roku 1550. Kresba pri rodokmeni bola dosť zložitá – kláštor na skalách, konkrétne Svätého Jána pod Skalou. Bolo to naozaj fantastické dielo, a to v každom smere.

Prezraďte pre tých, ktorí ešte nemajú skúsenosť s rodokmeňom, čo všetko okrem dátumov narodenia a úmrtia sa v ňom nachádza?

Ďalej sú to dátumy a miesta sobášov, a tiež informácie o predošlých manželských zväzkoch. Pri niektorých rodokmeňoch som k osobám písala aj zamestnanie/remeslo. Raz som pod strom písala aj príbeh zoznámenia sa manželov, od ktorých bol zostavený rodokmeň. Častou požiadavkou je tiež zakomponovanie erbu do kresby. Tu mám na mysli pôvodné erby miest a obcí, odkiaľ pochádzali predkovia, alebo erby samotných rodov, prípadne súčasných miest, v ktorých bývajú zadávatelia rodokmeňa či osoba, ktorej je rodokmeň určený ako dar. 

Je častým javom, že v pozadí rodokmeňa kreslíte reálie mesta, ku ktorému prináleží?

Áno, je to už v podstate určitý môj štandard ku kresbe rodokmeňa. Niekedy sa kreslí rodné mesto, obec, kraj, ulica, prípadne rodný dom. Môže to byť obraz pôvodného miesta života predkov alebo, naopak, súčasných predstaviteľov rodu. Veľakrát som to aj kombinovala – naľavo od stromu bolo pôvodné miesto predkov a napravo miesto bydliska súčasných členov rodiny.

Jedna objednávka zo zahraničia bola vraj vskutku kráľovská. Čo teda zistili dotyční zadávatelia?

Áno, v roku 2016 som dostala objednávku z Dánska, kde som tiež v príležitostnom kontakte s jedným genealógom. On robil vtedy výskum pre rodinu, ktorá chcela spracovať rodokmeň ako dar pre ich babku. Pri výskume prišli na to, že ich predkovia boli z kráľovskej dynastie. Išlo o jedných z najvýznamnejších dánskych kráľov: Valdemar I. Veľký aj Valdemar Víťazný, počas ktorého vlády dosiahla dánska expanzia svoj vrchol. Ako pozadie bola v rodokmeni zvolená kresba rodného domu panej, pre ktorú bol rodokmeň určený, a na druhej strane bola kresba práve kráľa Valdemara Veľkého.

V čom vnímate posolstvo vašej záľuby?

Niektorí ľudia si myslia, že sa dozvedia iba čísla a dátumy, no v rodokmeni môžu nájsť oveľa viac. Môžu sa dozvedieť, v akej dobe ich predkovia žili, na akej úrovni žili, aké mali majetky, ktorými udalosťami či pomermi prechádzali (vojny, krízy), čím sa živili, akého boli vierovyznania... Vieme sa dozvedieť viac o ľuďoch, vďaka ktorým sme tu a môžeme tak posilniť identitu rodiny. Každý rodokmeň je zaujímavý a jedinečný. Svojím spôsobom spája potomkov určitá hrdosť na ich spoločnú minulosť.

Možno si pri rodokmeni uvedomiť aj to, ako sa máme dobre. V dnešnej dobe je tendencia trochu si idealizovať minulosť. Avšak ľudia si už často neuvedomujú, že aj vtedy bolo množstvo ťažkostí; napríklad sa ľudia vtedy sťahovali podľa nariadení s celou rodinou, denne o piatej pracovali na statku a zomierali v strednom veku. Samozrejme, zovšeobecňujem. Ale pointa zostáva.

V súvislosti s touto vašou otázkou mi prichádza na um jedna pani, ktorá mi hovorila, že ju ku spracovaniu rodokmeňa inšpirovala knižka s názvom Korene od známeho benediktínskeho mnícha Anselma Grüna. Citujem z tejto knihy priliehavé slová: „Keď som premýšľal o koreňoch, napadlo mi niekoľko hľadísk: po prvé, je tu túžba mnohých ľudí zostaviť pre svoju rodinu rodokmeň. Cielene pátrajú po svojich predkoch, aby zistili, kto boli a ako žili. Po druhé, prišlo mi na um vyjadrenie istého psychológa, že depresie majú často príčinu v absencii koreňov. Mnohí ľudia dnes svoje korene stratili. Pokúšajú sa žiť v prítomnosti bez toho, aby uvažovali o svojej minulosti. Sú od minulosti akoby odrezaní. Kto ale nepozná svoje korene, ten nevie, čo strom jeho života potrebuje, aby mohol vyrásť do podoby, ktorú pre neho zamýšľal Boh.“

Pavol Kall