Apoštol Viedne a Varšavy bol vytrvalý

Tento rok si 15. marca pripomíname 200 rokov od úmrtia sv. Klementa Hofbauera. O jeho živote a spiritualite nám viac povedal Václav Hypius CSsR, provinciál redemptoristov Provincie Bratislava - Praha.   
Peter Slovák 12.03.2020
Apoštol Viedne a Varšavy bol vytrvalý

Svätý Klement Hofbauer (1751-1820) mal srdce ako kus chleba - vždy pripravené pre núdznych. Snímka: archív rehole

Hoci sa svätý Klement Hofbauer narodil 26. decembra 1751 v Tasoviciach pri Znojme, na Slovensku nie je veľmi známy. Kongregáciu redemptoristov založenú v Taliansku sv. Alfonzom de Liguori priniesol za Alpy, a tak sa rehoľná rodina rozšírila po Európe a následne aj po celom svete. Pokladá sapreto za druhého zakladateľa redemptoristov.

Čím je tento svätec výnimočný? 

Jeho osobitnou charizmou bola vytrvalosť. V živote to nemal jednoduché. Od detstva túžil byť kňazom. Mal sedem rokov, keď mu zomrel otec a pre vdovu s dvanástimi deťmi nastali ťažké časy. Po smrti dobrodinca, miestneho farára, ktorý ho učil latinčinu, sa nádej na ďalšie štúdiá rozplynula. V šestnástich sa stal učňom v pekárni v Znojme.

Keď opát tamojšieho premonštrátskeho kláštora videl jeho túžbu po kňazstve, prijal ho do kláštorného gymnázia. Na ďalšie štúdiá však nebolo peňazí. Preto sa Klement rozhodol stať pustovníkom.

Túžby po kňazstve sa nevzdal. Keď vo Viedni pracoval v pekárni, v nedeľu po svätej omši si všimol zámožné dámy, ako bezradne čakajú na koniec prudkého dažďa. Nezištne im privolal konský povoz a ony mu za odmenu zaplatili štúdiá.

Tie ale nedokončil pre proticirkevné postoje niektorých profesorov. Rozhodol sa z univerzity odísť aj za cenu, že sa sen o kňazstve nesplní. Odišiel do Ríma, kde ešte za života zakladateľa rehole vstúpil do rodiny redemptoristov. Ako 34-ročný bol vysvätený za kňaza. 

Čo nasledovalo? 

Krátko nato ho spolu s krajanom Tadeášom Hüblom poslali do domoviny, aby tam založili kláštor redemptoristov. 

Pre nepriateľské pomery zo strany štátu musel Viedeň opustiť. Odišiel do Varšavy, kde sa staral o siroty, vzdelával mládež, ohlasoval evanjelium formou nepretržitých misií v Kostole sv. Benona. Podľa tohto kostola nazývali redemptoristov benonitmi.

Po dvadsiatich rokoch pre politické rozbroje Klementa so spolubratmi z Varšavy vyhnali. Klement mal 57 rokov a všetko, čo dosiahol, bolo zničené. Vrátil sa do Viedne, kde ho však uväznili. Kláštory ním založené skončili podobne ako ten vo Varšave. Rehoľníkov rozohnali. Úplné fiasko. Po prepustení z väzenia začal Klement nenápadne pôsobiť vo Viedni.

S misionárskym cítením objavil pastoračné potreby veľkomesta a rozvinul nový typ misionárskej pastorácie. Stal sa vyhľadávaným spovedníkom, duchovným vodcom, kazateľom. Keď napokon 20. marca 1820 cisár František II. dovolil, aby sa redemptoristi vo Viedni usadili, Klement v ten deň zomrel. 
 

Je patrónom Viedne. Ako je u našich susedov populárny? 

Možno by sme mali hovoriť o apoštolovi Viedne i Varšavy. V týchto mestách dlho žil, pracoval a ovplyvnil ich svojou prítomnosťou. Hoci sa nedožil úspechu ani v jednom z nich, predsa vlastným životom zanechal v histórii oboch miest hlboké stopy.

Veď napokon sa Viedeň stala kolískou redemptoristov v Európe i v Amerike, ale toho sa už nedožil. Jeho pohreb bol veľkou manifestáciou viery pre celú Viedeň, zišlo sa na ňom obrovské množstvo ľudí. V roku 1914 bol vyhlásený za patróna tohto mesta.

Kde vznikol patronát nad cechom pekárov? 

Otec sv. Klementa bol mäsiar a jeho starší synovia sa vyučili tomuto remeslu. Klement išiel za pekára. Najprv sa tri roky učil v Znojme, potom robil pekárskeho tovariša v premonštrátskom kláštore v Louke, kde zároveň i študoval. Pracoval aj v pekárni vo Viedni.

Ako pekár rozdal veľa chleba najchudobnejším, ktorí prichádzali oň pýtať. Akoby príprava pozemského chleba bola dobrou školou na rozdávanie chleba Božieho slova a tela, keď sa stal kňazom.

Pripravujú sa oslavy k tomuto okrúhlemu výročiu? 

Pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia sa pre nebo pripravujú oslavy najmä vo Viedni a vo Varšave. Generálny predstavený rehole vyhlásil jubilejný rok sv. Klementa, ktorý potrvá od 15. marca 2020 do 15. marca 2021.

Chceme si pripomenúť osobnosť a prácu svätca, ktorého život bol založený na láske k Bohu a k Cirkvi. Hlavné oslavy sa uskutočnia vo Viedni od 13. do 15. marca za účasti generálneho vedenia rehole a redemptoristov z celého sveta.

Aká časť zo života vystihuje jeho spiritualitu? 

O svätých väčšinou hovoríme v superlatívoch, akoby nemali žiadne slabosti a nemuseli s ničím bojovať. Klement mal dobré srdce a láskavý pohľad, ale dokázal sa aj nahnevať, mal výbušnú povahu. Ale nezúfal nad svojou nedokonalosťou a vedel napraviť chybu. Hovoril: „Každý deň ďakujem Pánu Bohu za to, že mi ponechal prudkosť a podráždenosť, pretože to ma drží v pokore a chráni pred pýchou.“

Zakladal medzinárodné komunity. Vedel spájať Európanov? 

Svätý Klement žil v iných časoch ako my. Jeho úlohou nebolo spájanie Európanov v dnešnom zmysle, ale nanovo ohlasovať evanjelium a starať sa o chudobných a opustených. Jeho nadšenie pre evanjelium a vytrvalosť v povolaní napriek prekážkam inšpirovali mnohých, aby sa k nemu pridali, nezávisle od svojej národnosti. Národnostná rôznorodosť okolo svätca bola svedectvom nádeje zmierenia v dobe poznačenej vojnami a nenávisťou medzi národmi Európy.

Aký odkaz ponúka svätec pre ľudí 21. storočia

Keďže Klement žil v historicky odlišnej dobe, bolo by chybou imitovať alebo kopírovať jeho prácu a spiritualitu. Na druhej strane nás učí veciam, ktoré sú aj dnes dôležité: hodnota modlitby a vernosť Bohu, evanjeliový misionársky zápal, starostlivosť o opustených a biednych, spolupráca v misijnej činnosti s laikmi, vernosť Cirkvi a vytrvalosť v charizme kongregácie.

Od neho sa môžeme učiť, ako žiť v spoločenstve s Bohom a zároveň byť horlivým apoštolom. Jeho genialita spočíva v harmonickom prepojení vnútorného života a apoštolskej činnosti. Vnútorný život bez misijnej činnosti vo svete nevybuduje kráľovstvo Boha. Aktívny misijný apoštolát a starostlivosť o ľudí by bez nadšenia a láskavosti srdca boli obyčajnou vonkajšou aktivitou. Klementova láska k blížnym pramenila z veľkej lásky k Bohu.

Volali ho otcom chudobných, pretože opustení v ňom našli spoločníka a úprimného priateľa. Trávil čas s chorými a umierajúcimi, pripravujúc ich na stretnutie s Kristom Vykupiteľom. Sila a nadšenie v uskutočňovaní apoštolátu boli zakorenené v neochvejnej viere a úplnej dôvere v Boha. Spolubratom opakoval: „Nechajte Boha viesť vás a všetko bude v poriadku.“