Ďakujem, že som jeho duchovným synom

Od kardinála Tomka ste prijali biskupskú vysviacku. Ako si na tento moment spomínate?

Keď sme pripravovali organizáciu mojej vysviacky za biskupa, s biskupom Alojzom Tkáčom sme rozmýšľali nad miestom, kde budem vysvätený. Vtedajší nuncius mi ponúkal, aby som 6. januára išiel na vysviacku viacerých biskupov do Ríma.

Obrátil som sa s tým na kardinála Tomka, ktorý mi povedal: „Človeče, ty zapadneš ako ihla do kopy sena. Dávno u vás nebola biskupská vysviacka. Ste na tom z tohto hľadiska chudobne. Ja by som ti odporúčal, aby si vysviacku prijal doma.“

Keď som dostal túto odpoveď, hneď som sa obrátil na kardinála Tomka: „V tom prípade vás pozývam, aby ste ma konsekrovali.“ Bol prekvapený, ale potešil sa a túto ponuku prijal. Pred vysviackou sa pripravoval – trocha väčšmi sa o mne prezvedal, čo by bolo dobré o mne pri vysviacke spomenúť.

Čo pre vás znamená to, že ste vysviacku prijali z rúk kardinála Tomka?

Som veľmi rád, že kardinál Tomko aj mňa zahrnul do plejády biskupov – asi šesťdesiatich –, ktorých vysvätil. Medzi nimi boli aj biskupi Tkáč, Kojnok či Baláž.

Keď bolo 25 rokov od vysviacky, pripomenul som sa mu s týmto výročím a pozval som ho na oslavu. Pozvanie prijal. Takisto mal homíliu. Dupľovane som mu tak vďačný, že som sa s ním spriatelil a že som jeho duchovným synom.

Prehĺbil sa váš vzťah po vysviacke?

Možnože to bol začiatok takého bližšieho prenikania či častejšieho sa stretávania. Keď prišiel na Slovensko, vždy ku mne zavítal. A keď posledné roky života často prežíval leto na Slovensku, vždy som mu pripravoval program na letné obdobie.

Poväčšine chodieval do Cortiny v Taliansku, ale polovičku prázdnin vždy trávil na Slovensku. Predovšetkým na východe, v rodisku. Pochodili sme spolu Poloniny a v ostatnom čase navštevoval náš penzión Augustineum v Bardejovských Kúpeľoch. Spriatelili sme sa.

Mal ku mne dôveru, v mnohých veciach sa na mňa obrátil a i ja som sa mnoho pýtal jeho. Mali sme časté telefonické kontakty. Mnohokrát aj také normálne ľudské pri spomínaní na naše rodné obce.

Obaja sme totiž, dá sa povedať, susedia aj svojím pôvodom. Vždy mi hovoril: „Ty znaš, že Udava sa spája s Laborcom.“ Toto trvalo dlho, vysviackou sme sa takto spojili.

Máte aj nejakú ďalšiu osobnú spomienku s kardinálom Tomkom, ktorá vám utkvela v pamäti a spomenuli ste si na ňu po správe o kardinálovej smrti?

Spojilo nás aj to, že som bol v blízkosti jeho smútku, keď odišla jeho staršia a potom i mladšia sestra. obe som pochovával. No mali sme aj ďalšie prepojenia, spojili nás viaceré akcie, na ktoré som ho pozýval, či už do jeho rodiska Udavské, alebo na pútnické sväté omše. Veľa sme sa rozprávali.

Svojím rozprávaním mi vytvoril mnoho obrazov z misijných ciest. Vždy ma to zaujímalo, pretože ten pre mňa neznámy svet a pre neho taký veľmi milý a srdečný svet sa stal nakoniec akýmsi spoločným miestom, kde sme sa vzájomne dopĺňali. Keď som sa ja na niečo opýtal, on ma doplnil.

Keď som ja povedal, že určitá podobnosť v niečom existuje aj u nás, vždy hovoril, že tie základy sú spoločné, aj keď kultúry sú rozličné. O svojej minulej práci vždy hovoril s prehľadom a zanietením, s láskou. Obdivoval som ho, že toľko rokov si všetko drží vo svojom srdci a vždy sa vie a chce o všetko podeliť.