František navštívil apoštola odpadu

Boli ste na Madagaskare počas pápežovej návštevy. Aký bol dôvod návštevy tohto ostrova?
Bolo to na prosbu a pozvanie nášho generálneho predstaveného Tomaža Mavriča CM. Veľmi si prial, aby som videl na vlastné oči úžasné sociálne dielo, ktoré začal budovať pred 30 rokmi náš spolubrat Pedro Opeka CM. Božím riadením táto naša návšteva vyšla tak fantasticky, že tam v tom čase bol na návšteve aj nášmu srdcu drahý a milovaný pápež František, ktorého sme mohli osobne stretnúť a pozdraviť.

Ako ste vnímali atmosféru a prežívanie miestnych obyvateľov, keď do hlavného mesta prišiel Svätý Otec?
Atmosféra bola fantastická. Na mieste, kde sa slávila svätá omša, sa zišlo okolo milióna nadšených ľudí. Sálala z nich žičlivosť, dobrota a neopísateľná radosť z návštevy Svätého Otca.

Atmosféru dotvárala aj miestna hudba a emotívne piesne, ktoré spievali pútnici z celého Madagaskaru. Ešte originálnejšia bola atmosféra v našej vincentínskej misii, ktorú osobne prišiel navštíviť Svätý Otec.

Keď vstúpil do veľkej haly v areáli jednej zo škôl misie, kde bolo okolo desaťtisíc detí a mládeže a kde sme boli aj my lazaristi - vincentíni spolu s generálnym predstaveným, tak hala zaburácala jedným veľkým a radostným výkrikom, plným nadšenia a neopísateľnej radosti z príchodu Svätého Otca. Na tvárach mnohých z nás bolo vidieť slzy dojatia.

Vedeli by ste priblížiť dielo pátra Opeku? 
Páter Pedro Opeka CM, náš vincentínsky spolubrat, študoval u pápeža Františka, ktorý bol v tom čase profesorom filozofie v Argentíne, odkiaľ obaja pochádzajú. Teraz pápež František prišiel na Madagaskar, aby videl, čo urobil jeho bývalý študent. Páter Pedro Opeka CM ohromil doteraz všetkých, ktorí sa dozvedeli o meste vybudovanom chudobnými pod jeho vedením.

Boží človek, Matka Tereza v nohaviciach, Boží vojak, apoštol odpadu - to sú iba niektoré z prezývok, ktoré dostal páter Pedro Opeka CM.

Keď páter Opeka prišiel na Madagaskar, zasiahol ho pohľad na obrovské smetisko, kde tisíce ľudí, dospelých i mladých, hľadali jedlo ako divé zvieratá. Našiel mnohé opustené deti, ktoré tam spali na kartónoch a okolo bzučali roje múch. Páter tam našiel aj ľudí, ktorí zomreli uprostred smetí a nemal ich kto pochovať. Bolo to preňho srdcervúce! „Kde by som mohol začať?“ pýtal sa sám seba.

Ako nám to osobne vysvetľoval, v noc, keď túto strašnú ľudskú biedu uvidel, pokľakol pri posteli a s rukami smerujúcimi k nebesiam prosil: „Pane, pomôž mi pomôcť týmto deťom.“

Nasledujúci deň sa vrátil. Miestni obyvatelia mu veľmi nedôverovali, a preto sa ho pýtali: „Hej, biely muž, čo chceš?“ Predsudok z toho, že je „biely“ v krajine, ktorá si stále pamätá svoju závislosť od bielych kolonizátorov, bola jednou z mnohých ťažkostí, cez ktoré musel prejsť.

Ľuďom, ktorí ho konfrontovali, povedal, že je kňaz misionár a že s nimi chce hovoriť, ale u nich doma. Nech ho teda niekto pozve do svojho domu, aby nerozprávali vonku. Domom mal na mysli kartónovú „štruktúru“, ktorá bola asi 1,20 metra vysoká. Musel sa plaziť po rukách a kolenách, aby vošiel, a keď sedeli na podlahe – koberci z odpadu – strechu mal asi 10 centimetrov nad hlavou.

Páter Pedro Opeka CM sa opýtal ľudí, ktorým prišiel slúžiť: „Milujete svoje deti?“ Keď dostal kladnú odpoveď, vyzval ich: „Poďme spolu pracovať, dať im budúcnosť.“

Približne za 30 rokov postavili prakticky celé mesto rozdelené na 18 štvrtí, kde sú dôstojné tehlové domy, v ktorých býva asi 23-tisíc ľudí. Všetko spojil spevnenými cestami. Na projekte pracuje 3 000 murárov a práca nikdy nikomu nechýba.

Na území mestečka Akamasoa sa nachádza niekoľko základných a stredných škôl, ktoré majú asi 14-tisíc študentov, viac ako 300 učiteľov a 200 dobrovoľníkov.

Ako prežíval pápežovu návštevu páter Opeka?
Náš spolubrat bol veľmi šťastný a nesmierne dojatý. Po stretnutí s pápežom sme sedeli spolu s generálnym predstaveným v jeho pracovni a spomínali na nádherné chvíle, ktoré sme prežili so Svätým Otcom. Keď o tom rozprával, jeho oči žiarili šťastím. Osobná návšteva pápeža na mieste, kde páter Pedro strávil viac ako 50 rokov života, bola preňho obrovským poďakovaním za jeho celoživotné dielo pomoci chudobným.

Pápež František na každej zahraničnej ceste navštevuje najbiednejších. Ako sa pozeráte na toto gesto?
Toto je super svedectvo človeka, kresťana katolíka, biskupa a pápeža, pastiera Cirkvi, ktorý má osobný kontakt s konkrétnym človekom v núdzi a ktorý sa po celý život verne snaží plniť príkaz lásky Ježiša Krista v duchu evanjelia: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 35 – 36. 40).

Situácia obyvateľov Madagaskaru je úplne rozdielna od našej. Napriek tomu je tu otázka, čo my bohatí Európania môžeme od nich prijať?
Za ten krátky niekoľkodňový pobyt na Madagaskare ma milo prekvapila ich dobrota, milota a stály úsmev na tvári, aj napriek ich ťažkým životným podmienkam.

Sú pre nás príkladom, že aj vo veľkej materiálnej skromnosti, sa dá žiť šťastne a prežiť hodnotný život, ktorý sa nemá zakladať na materiálnom bohatstve, ale na láske, odpúšťaní, solidarite, dobroprajnosti a vzájomnej pomoci. Nech Boh žehná Madagaskar a všetkých misionárov, ktorí tam slúžia a pomáhajú.

Ak by niekto zo Slovenska chcel zasvätiť svoj život v službe na Madagaskare, či už ako laik alebo diecézny kňaz, veľmi rád mu to môžem sprostredkovať a dohodnúť potrebné kroky, či už v rámci našej vincentínskej misie alebo aj v ktorejkoľvek z 22 diecéz na Madagaskare.