Perinatálny hospic zverili pod ochranu sv. Vincenta

Náročná životná situácia, v ktorej strach ubíja. Aká bude prognóza, dá sa to psychicky i fyzicky zvládnuť, čo vlastne príde, ale i túžba urobiť, čo je v ľudských silách. S tým všetkým zápasia rodičia hľadajúci oporu.

O konkrétnych možnostiach, ako aj prebúdzajúcej sa spirituálno-odbornej pomoci viac naznačil páter Milan Grossmann, duchovný moderátor Spolku sv. Vincenta de Paul na Slovensku, ktorý v súčasnosti pôsobí v komunite Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Lučenci.

Plášť Vincenta de Paul je iniciatívou na šírenie myšlienky paliatívnej perinatálnej starostlivosti na Slovensku. Skúste nám v krátkosti vysvetliť, o čo ide.

Ide o myšlienku postupného budovania špeciálnej odbornej starostlivosti v súvislosti s vážnymi vrodenými chybami detí zistenými počas tehotenstva.

Totiž rozširovaná a spresňovaná prenatálna diagnostika v posledných rokoch priniesla závažné otázky, ktoré si kladú rodičia i odborníci, avšak doteraz často zostávali nezodpovedané i na okraji spoločenského záujmu.

Prvým krokom je vôbec začať o týchto náročných témach viac hovoriť a následne ich riešiť systematickejšie. A hlavne, aby táto služba bola dostupnejšia rodičom, ktorí ju hľadajú.

Odkiaľ pochádza táto myšlienka a prečo ste sa rozhodli ju uviesť do života u nás?

Z historických dokumentov vieme, že sv. Vincent de Paul vo svojej dobe začal novú veľkodušnú a láskyplnú organizovanú starostlivosť o opustených novorodencov, ktorí by inak zomreli na dlažbách ulíc alebo boli zneužití na žobranie.

Dnes síce nevidíme na uliciach zomierajúcich novorodencov tak, ako ich videl Vincent, ale extrémna opustenosť najmenších ľudských bytostí existuje, žiaľ, aj dnes, ale v inej podobe. Misijné územie sa presunulo z ulíc do ambulancií mnohých lekárov.

Zmenil sa i predsudok, ktorý bol príčinou opustenia začínajúceho sa ľudského života. V 17. storočí ním bolo, že dieťa bolo nemanželské, dnes je ním výsledok vyšetrenia, ktoré ukazuje, že dieťa je alebo môže byť choré.

Dá sa povedať, že také dieťa sa môže v tom momente zrazu stať najchudobnejšou ľudskou bytosťou v zmysle extrémnej opustenosti, nespravodlivosti, čo v najhoršom prípade vedie k násilnému ukončeniu jeho života interrupciou zo zdravotných dôvodov.

Ako misionár toto chápem ako osobitné misijné územie, ktoré som spoznal vďaka svedectvám dotknutých rodičov.

Čo všetko zahŕňa táto pomoc?

Medicínsku, duchovnú i psychickú odbornú podporu. Vynaliezavé vytváranie podmienok na maximálnu možnú podporu rodín, ktoré chcú milovať svoje dieťa bezpodmienečne. Aby sa mohli stretnúť tí, ktorí pomoc hľadajú, a tí, ktorí pomôcť vedia a chcú.

Výsledkom aktivít by mal byť perinatálny hospic; čo predstavuje v systéme starostlivosti o zdravie tela i duše človeka?

Verejný systém starostlivosti so svojimi štandardmi býva odvodený od prístupov, ktoré sa prehodnocujú a môžu sa meniť. To si vyžaduje poctivé otváranie často aj nepohodlných otázok. Inšpirujúci je perinatálny hospic otvorený v máji 2016 na rímskej Univerzitnej poliklinike Gemelli.

Tento počin talianskych lekárov a vedcov vtedy ocenil pápež František v publikovanom posolstve, v ktorom im vyjadril žičenie, aby dosahovali „stále nové méty v službe človeku a v pokroku lekárskej vedy pri neustálej spätosti s odvekými ľudskými a kresťanskými hodnotami, usilujúc sa v najväčšej miere odpovedať na tú chudobu, akou je situácia dieťaťa s ťažkými ochoreniami, s maximálnou láskou a šíriac chápanie vedy ako slúžiacej a nie selektujúcej“.

A personál nového pracoviska pápež pozval ku „každodennému úsiliu uskutočňovať Boží zámer so životom, chrániť ho s odvahou a láskou, v štýle blízkosti, a dištancovať sa od ,kultúry skartovania‘, ktorá navrhuje cesty smrti v predstave, že eliminuje utrpenie odstránením toho, kto trpí“.

Naznačujete, že komplexné sprevádzanie rodičov v bolestných situáciách straty dieťaťa či už pred pôrodom, alebo po ňom patrí do odbornej, ale i duchovnej sféry intervencie. Čím by mal odborník disponovať, aby naplnil profesionálne, ale i spirituálne očakávania?

Vďaka spoločným rozhovorom s gynekológmi, ako aj ďalšími odborníkmi otvorenými pre tieto myšlienky by som odpovedal nasledovne: Otvorenosť a ochota počúvať rodičov chorého dieťaťa s pokorou i vynaliezavosťou. Študovať danú problematiku a v súlade so súčasnými poznatkami vedy citlivým, ľudským a etickým spôsobom rešpektovať ľudskú dôstojnosť tehotnej matky a jej dieťatka.

Veľmi potrebnou sa ukazuje aj napríklad konfrontácia druhého názoru – potvrdenie alebo vyvrátenie diagnózy, respektíve odhaľovanie falošne pozitívnych výsledkov prenatálnych diagnostík, ktoré sú podľa svedectiev rodičov pomerne časté.

Projekt Plášť Vincenta de Paul – perinatálny hospic je v štádiu príprav, aj preto hľadáme potenciálnych spolupracovníkov, zbierame svedectvá. Môžete sa na nás kedykoľvek obrátiť.