V lete by sme už od epidémie mali mať pokoj

Pobyt na slnku, pohyb, konzumácia ovocia a zeleniny, umývanie rúk po každom kontakte so zvieratami, vyhýbanie sa rizikovým miestam. To je niekoľko spôsobov, ako sa chrániť pred novým koronavírusom. Viac o tomto víruse KN porozprával lekár a infektológ VLADIMÍR KRČMÉRY (59).
Ján Lauko 18.03.2020
V lete by sme už od epidémie mali mať pokoj

Berme ohľad na druhých, najmä na našich seniorov. Ak preťažíme zdravotnícky systém, ten nebude schopný prijímať iné ochorenia ako koronavírus. Ľudia tak začnú zomierať na iné bežné veci. / Ilustračná snímka: www.istockphoto.com


Boli zrušené verejné bohoslužby, obmedzila sa prevádzka nákupných centier, školy sú zavreté. Je to nevyhnutné?
Je dôležité vyhýbať sa rizikovým miestam. Najrizikovejšie sú športové podujatia, najmä hokej, ktorý sa odohráva v uzavretom priestore. Z hľadiska rizika šírenia nákazy je dobré, že sa zrušili i verejné slávenia bohoslužieb. Netlačíme sa v kostole, a tým je riziko prenosu nižšie. Zhodou okolností je dobré, že to prišlo práve v pôste, keď by sme sa doma mohli viac sústrediť na naše vnútro a medziľudské vzťahy, čo je niekedy ťažšie, ako prejavovať lásku k hokeju.


Je možné, že opatrenia postihnú aj slávenie Veľkej noci?
Je to možné. Odhadujem, že takáto zlá fáza bude trvať jeden-dva mesiace. Dlhšie nie. V prípade, že by u nás nastal taliansky scenár, k nejakým opatreniam týkajúcim sa slávenia Veľkej noci určite príde.


Vedeli by ste charakterizovať koronavírus, aby ľudia vedeli, s čím majú vlastne do činenia? Z čoho tento vírus vznikol?
Koronavírusy existujú milióny rokov, z času na čas sa rozšíria po nerovnovážnom zásahu do Božej prírody. Podstatná úloha je v človeku, ktorý zanechal prirodzený poriadok. Pri HIV/AIDS bol začiatočný prenos pohlavným stykom v dôsledku promiskuity. Aj teraz je na vine čiastočne i človek, pretože sme sa za posledných 20-30 rokov zabudli správať k zvieratám ako k zvieratám. To znamená, že do potravového reťazca sme nie celkom vhodným spôsobom zapojili rezervoár tejto choroby.

Klasický príklad koronavírusu, ktorý sa rozšíril preto, lebo sme si zamenili prirodzený spôsob správania sa k zvieratám za neprirodzený, je stredovýchodný vírus MERS. V tomto prípade sú rezervoárom choroby ťavy. Keď vyhrajú preteky, majitelia ich objímajú, bozkávajú a správajú sa k nim ako k deťom či manželkám, možno i lepšie, pretože sú pre nich zdroj vysokých príjmov. Ťavy však okrem toho, že pľujú, majú aj iný spôsob šírenia vírusu, a to prostredníctvom respiračného systému.

Svätý Pavol v Liste Rimanom píše, že skaza spoločnosti prichádza tak, že ľudia si zamieňajú prirodzený spôsob komunikácie za neprirodzený. V liste písal o 6. a 9. prikázaní, týka sa to však aj iných oblastí. I vtedy, keď si zameníme prirodzený spôsob správania sa k zvieratám. V prvom prípade sa efekt dostavil v podobe SARS-u, keď sme do potravového reťazca vložili niečo, čo bolo otázne, či tam patrilo. To boli medvedíky čistotné a cibetky. Pri MERS-e to boli spomínané pretekárske ťavy.

Zamenili sme prirodzený spôsob správania sa k zvieratám za neprirodzený.
 

Čo spôsobilo tento nový koronavírus?
Zatiaľ presne nevieme, čo je len vektor, teda prenášateľ, a čo zdroj. Virológ Fedor Čiampor to dobre vysvetlil na príklade vtáčej chrípky, ktorá má ďaleko vyššiu mortalitu a je oveľa nebezpečnejšia. Na Slovensku máme pritom štyri jej ohniská, ktoré nikto nevníma. Tá choroba je zasa tu. Je zatiaľ veľmi nepravdepodobné, že sa vírus vtáčej chrípky zmutuje a bude schopný preskočiť na človeka. Nie je to však vylúčené. Fedor Čiampor poznamenal, že keď sú chované spoločne prasce s kačkami a populácia nie je vychovaná, aby sa k zvieratám správala zodpovedne, potom vznikajú epidémie ako napríklad v Malajzii. Tam sa deti hrali s vietnamskými prasiatkami ako so svojimi súrodencami. Takéto úchylky z normálneho správania sa môžu mať devastujúci účinok i na nevinných.


Čo by sme mali zmeniť, aby sme sa vyvarovali takýmto nákazám?
Úplne na začiatk - kontakt s akýmkoľvek zvieraťom musí byť ako kontakt so zvieraťom. Prejavujme im lásku rozumne. Keby sme si vypitvali a pozreli, ako vyzerá črevo mačky či psa, zistili by sme, že je plné parazitov. Zároveň si umývajme ruky po každom kontakte so zvieratami. Či už ich chováme, alebo máme pre zábavu.


Čím si môžeme posilniť imunitu pred koronavírusom?
Každý z nás, najmä starí ľudia, potrebuje minimálne 20 minút denne slnečné žiarenie. K tomu je vhodné zaobstarať si D vitamín, ktorý však bez slnečného žiarenia nefunguje. Ale zasa bez D vitamínu nefungujú iné procesy, takže je to dobrá investícia. Miesto C vitamínu je lepšie si kúpiť čerstvú zeleninu a ovocie. Jednak je to lacnejšie a tiež je to prirodzenejší C vitamín. Odporúčam denne 500 gramov čerstvej zeleniny a 500 gramov čerstvého ovocia. Ten, kto vládze sa pohybovať, je dobré mať denne 20 minút pohybu. Ideálna je chôdza na rovnom teréne. Toto sú spôsoby, ktoré nám posilňujú imunitu voči všetkým vírusom, nielen tomu súčasnému koronavírusu.


Sú trvanlivé potraviny, ktorými sa ľudia húfne zásobujú, vhodné z hľadiska prevencie?
Potrebujete mať aj trvanlivé potraviny. Sacharidy ako špagety, ryža, zemiaky sú kaloricky najľahšie stráviteľné. Zemiaky sú vynikajúce, pretože okrem toho, že sú zásobou kalórií, majú tiež vitamíny a vlákniny. Z tohto hľadiska je výborná aj kapusta. Zemiaky, kapusta, cibuľa – tejto kombinácii sme hovorili slovenský trojboj. Počas totality sme mali medzi sebou kňazov, ktorí hovorili, že na tejto kombinácii dokážu prežiť celý rok. Je to bohatý zdroj vitamínov. Dobré je, keď človek k tomu získa nejaký vitamín D – toho je najviac v sardinkách alebo v rybom oleji.


Existujú účinné lieky na koronavírus? Kedy by ich bolo možné bežne dostať?
Existujú štyri lieky, z toho tri sú u nás registrované. Sú však registrované na iné indikácie. Ministerstvo zdravotníctva by malo zmeniť indikáciu týchto liekov, aby ich bolo možné podávať. Sú však určené iba pre ťažké prípady, bežný pacient nepotrebuje žiadnu liečbu.


Kedy by šírenie nákazy mohlo dosiahnuť vrchol?
Matematici to vypočítali v prípade Číny a tam im to vyšlo. Povedali, že do konca februára bude nárast a potom začne pokles. Ja si myslím, že u nás bude nárast do Veľkej noci. Veľkonočné sviatky budú dobré v tom, že riziková populácia sa rozptýli do regiónov. Ak i vtedy odznejú vhodné odporúčania týkajúce sa sviatkov – ľudia napríklad budú sláviť krížové cesty viac v prírode ako v kostole –, tak si viem predstaviť, že do Veľkej noci by sa nárast nakazených mohol skončiť a začal by pokles. Odhadujem, že vďaka poklesu by sme sa od epidémie mohli vyčistiť do konca mája. Na začiatku mája sú dva predĺžené víkendy, takže pokiaľ by stále pretrvával problém, mohli by sa dať prázdniny medzi 1. a 8. májom. Viem si predstaviť, že v lete už budeme normálne fungovať.


Aj v Európe už môže byť vtedy situácia lepšia?
Myslím si, že áno. Leto by malo byť v poriadku. Osobne si myslím, že situácia by sa mohla stabilizovať už v máji.

Všetky epidémie vieme s vierou, nádejou a láskou zvládnuť.


Mnohí ľudia si v tomto období už kupujú letnú dovolenku. Teraz však niektorí váhajú. Čo by ste im odporučili?
Po prvé: povedal by som im, nech si spravia rezerváciu pobytu s možnosťou storna. Po druhé: nech si hľadajú miesto, kam sa dá ísť autom. Lietadlom je to veľmi neisté. V Chorvátsku, Slovinsku, Bulharsku či Rumunsku prakticky nemáme skoro žiadne ochorenia. Takisto je možné ísť do Čiernej Hory, Medžugorie je tiež kúsok od mora. Ste pri mori a zároveň flexibilní, pretože máte auto. Keď ste však niekde ďaleko, kam sa iba lieta, ste ako väzeň na ostrove. Tiež odporúčam ísť skôr na Balkán ako do Talianska, Španielska či iných ďalekých destinácií.


Môže byť pokles nákazy spojený aj so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu?
S pribúdajúcim teplom veľa vírusov zahynie. Vírusu sa najlepšie darí, keď je vonku okolo 10 stupňov. Keď pôjde teplota hore, bude to lepšie.


Keď už niekto náhodou koronavírus dostane, aké sú jeho vyhliadky?
Aj keď dostane vírus, nemusí ochorieť. Môže ho však preniesť na niekoho iného. To je ten problém. Každý, kto bol v severnom Taliansku v posledných dvoch-troch týždňoch, mal by sa strániť ľudí tak, akoby mal otvorenú tuberkulózu. Nech sa zašije, urobí si dvojtýždňové duchovné cvičenia alebo je zavretý na chate.


A keď ochorie, akú má nádej na uzdravenie?
Ak ochorie človek bez iných zdravotných ťažkostí, do dvoch týždňov je v poriadku. Tie dva týždne je však infekčný.


V čom môžu vidieť ľudia nejakú priaznivú perspektívu v tejto situácii?
Nech si prečítajú Zjavenie apoštola Jána. To sa končí veľmi optimisticky, hoci hovorí aj o všetkých úskaliach. Príbeh o troch jazdcoch približuje tri veľké epidémie a pandémie. Potom sú tam spomínané draky a šelmy, ktoré predstavujú prírodné katastrofy. Časť toho máme za sebou. Dokonca pápež Ján Pavol II., keď robil komentár k fatimským zjaveniam, povedal, že katastrofické scenáre v Európe sa už naplnili. Treba povedať, že časť Zjavenia apoštola Jána je naplnená a teraz nás čaká svetlejšia budúcnosť. Tá je prerušovaná kataklizmami, ktorých spustenie je sčasti aj v našich rukách. Je dobré pozerať sa na to z nadprirodzeného hľadiska a najmä si uvedomiť, že na tomto svete sme iba na návšteve. Nie sme tu naveky. Aj starosti, ktoré nám prinášajú tieto skúšky, sú možno príležitosťou na solidaritu.


Slovensko teda podľa vás zvládne epidémiu nového koronavírusu?
Áno, tak ako zvládlo aj iné epidémie. Mali sme epidémiu tuberkulózy, vtáčiu chrípku, na východe bol africký mor ošípaných. Všetky epidémie vieme s vierou, nádejou a láskou zvládnuť.