Žiť s Ježišom všetko, čo život prináša

Koho združuje Komunita blahoslavenstiev?
Komunita už od svojho vzniku združuje k spoločnému životu, modlitbe a službe všetky životné stavy: laikov - slobodných a rodiny, zasvätené sestry a zasvätených bratov, medzi nimi i našich komunitných kňazov. Máme približne 55 domov po celom svete.  

Kedy vznikol dom Komunity blahoslavenstiev na Slovensku?
Vznikol v roku 1997. Na Slovensku nemáme ďalší dom, ale máme široké členstvo tzv. Rodiny blahoslavenstiev, čo sú laici, ktorí žijú spiritualitu komunity tam, kde sú.

Sú spojení s domom komunity v Liptovskom Mikuláši, niektorí i formou ročne obnoviteľného záväzku. Týmto hovoríme Priatelia Baránka. Žijú v rôznych regiónoch Slovenska.

Čo tvorí charizmu komunity? 
Život v Duchu Svätom, teda v osobnom vzťahu s Kristom v spoločenstve všetkých životných stavov. Normou života je evanjelium.

K charizme komunity patrí život vnútornej modlitby vychádzajúcej z bohatstva karmelitánskej školy, ale i kresťanského východu. K našej charizme patrí dôraz na eschatologickú dimenziu kresťanskej viery.  

Môžeme teda skonštatovať, že základ spirituality spočíva v snahe prežívať hlboký a úprimný vzťah s Bohom?
Je to snaha o hlboký vnútorný život s Bohom, konkrétne v duchu posolstva sv. Terézie z Lisieux, ktorá je našou hlavnou duchovnou učiteľkou.

Žiť s Ježišom všetko, čo život prináša. Mať neustále pred sebou cieľ nášho života a z tejto perspektívy sa učiť vidieť život a druhých ľudí.

Aké posolstvo z toho pramení pre svet?
Hlavné posolstvo komunity tomuto svetu spočíva v poukazovaní na to, že život má zmysel a cieľ, pokiaľ je spojený s pravou láskou a dobrom. A túto lásku a dobro je možné poznať a žiť naplno v Ježišovi Kristovi.

Komunita vo svojej službe prináša svetlo viery v duchu evanjelia a učenia Cirkvi do zmätku v hodnotách a postojoch kresťanom i nekresťanom. Život spoločenstva poukazuje na to, že vzťahy sú podstatné v živote, a to aj vtedy, keď nie sú ideálne a prinášajú mnoho problémov.

Aké miesto má apoštolát komunity v tomto svete, teda na aké potreby miestnych cirkví odpovedá?
V európskom regióne, ako už bolo spomenuté, ide predovšetkým o apoštolát obnovy viery skrze rôzne aktivity pre mladých, dospelých, rodiny, v rámci farností, diecéz a podobne.

Inde vo svete je to variabilnejšie, podľa potrieb miestnych cirkví. V Afrike sú to okrem týchto aktivít i školy pre chudobné deti a nemocnice, v Latinskej Amerike sirotince a školy, podobné je to vo Vietname. Všetky domy komunity sú otvorené, to znamená, že umožňujú pobyt vo svojich domoch, aby ľudia mohli zažiť živé spoločenstvo viery a modlitby, prípadne sa poradiť, duchovne pookriať.

Apoštolát komunity v Liptovskom Mikuláši tvoria duchovné cvičenia, obnovy pre farnosti a kresťanské spoločenstvá, nedeľné stretnutia, obnovy pre rodiny či mladých. Ale nájdeme tam napríklad aj biblické tance. Môžete nám o nich prezradiť viac?
Nejde ani tak o tance samotné, ako o vyjadrenie vzťahu k Bohu skrze gestá a pohyb. Je to vlastné židovskému národu, nám nie. Vidíme však, že mnohým ľuďom to pomáha uvedomiť si, že i naše telo je vykúpené a môže oslavovať Boha.

Tance majú svoju „choreografiu“ a taktiež svoj obsah. Teda nejde len o nejaké voľné subjektívne sebavyjadrenie, ale o prisvojenie si gest, ktoré konkrétne niečo vyjadrujú. Často ide o krátke pasáže zo Starého a Nového zákona. U nás sú tieto tance súčasťou duchovných obnov pre ženy, zatiaľ sme s tým mužov neoslovili. Ženám veľmi pomáhajú prijať seba samy, vlastnú dôstojnosť a krásu pod pohľadom Boha.

A na záver osobnejšia otázka. Ako ste spoznali Komunitu blahoslavenstiev a k čomu vás denne inšpiruje?
Ja osobne som poznala komunitu ešte za bývalého režimu. Jej členovia k nám chodili tajne, lebo sme vtedy hľadali v Katolíckej cirkvi ľudí zapálených pre Boha, evanjelium a milujúcich Cirkev. Mnohí z nás totiž viac dostávali „stravu“ zo strany nekatolíckych kresťanov, ktorí však neboli veľmi naklonení našej Cirkvi, a prinášalo to veľa nedorozumení a napätí.

Potom, hneď po revolúcii, sme niektorí odišli do zahraničných domov komunity, aby sme bližšie spoznali tento život, a tak sa stalo, že niektorí sme v sebe pocítili túžbu žiť tento život natrvalo. Prijala som ho ako svoje povolanie od Pána a dodnes je pre mňa vzácne. Je stále pre mňa darom a výzvou ísť cestou obrátenia.

Toto povolanie ma učí stále novým spôsobom ako objavovať život s Bohom a darovať sa jemu a druhým v spoločenstve rovnako odhodlaných bratov a sestier.

Túžila som rásť v láske k Bohu i blížnemu

Osobitnú kapitolu v apoštoláte komunity tvorí Škola života. Je určená pre mladých ľudí od 21 do 35 rokov, ktorí hľadajú svoje miesto v Cirkvi, rozlišujú svoje osobné povolanie a chcú dať Bohu viac priestoru a času. Komunita blahoslavenstiev ponúka mladým možnosť 6-mesačného až jednoročného pobytu. S akou odozvou sa stretáva táto Škola života medzi mladými? Odpovedá Daniela Paraličová.

Prečo ste sa rozhodli pre Školu života a ako vás obohacoval po duchovnej i ľudskej stránke pobyt v komunite?
Komunitu blahoslavenstiev som po prvýkrát navštívila ako 30-ročná. Ihneď ma oslovila komunitná spiritualita spájajúca všetky životné stavy. Páčila sa mi atmosféra komunity - nádherné starobylé priestory kláštora, krása a hĺbka liturgie a predovšetkým ma fascinovalo, akí nádherní a slobodní ľudia v komunite žijú. Zatúžila som nejaký čas s nimi žiť. Nakoniec som tam zostala až dva roky a k svojej komunitnej skúsenosti sa stále vraciam. 

Ktoré časti programu v Škole života vás najviac oslovili a čím?
Ťažko selektovať, oslovil ma komunitný život ako celok práve vo svojej rozmanitosti a bohatstve. Boli činnosti, ktoré mi boli prirodzene blízke, ako napríklad práca v ikonárni. Boli časti programu, ktoré ma oslovili svojou krásou – napríklad biblický tanec. 

Určite však za najvzácnejší, najplodnejší a najviac vnútorne premieňajúci pokladám každodenný čas hodinovej adorácie, čas strávený v tichu s Pánom. A tiež duchovná formácia, duchovné vedenie, ktoré mi umožňovalo reflektovať svoje prežívanie, korigovať svoje predstavy a pomáhalo mi usmerňovať moje zmýšľanie.

Čomu vás denne učil pobyt v komunite?
Pokore a sebadarovaniu. Komunitný život je veľmi pestrý a plný. Prináša so sebou každodenné prekonávanie svojej pohodlnosti, prirodzených sklonov a limitov. Človek v komunite objavuje, že vlastné prežívanie musí ustúpiť službe. Ak to dôsledne žije, ak sa dáva naplno, stáva sa radostným.

Naučila som sa, že vzťahy sa budujú v čase a nemožno chcieť všetko naraz. Ale predovšetkým som sa učila žiť s Pánom každodennosť, neoddeľovať duchovno od reality. Žiť malú cestu svätej Terezky.

Čo ste očakávali od absolvovania Školy života?
Vnútorný i vonkajší posun v živote. Túžila som rásť v láske k Bohu i blížnemu. Spájať sa s Ježišom, približovať sa k nemu, otvárať sa mu. A tiež som sa chcela učiť zabúdať na seba a vidieť seba v pravde. V neposlednom rade som očakávala rozlíšenie svojho životného povolania.

V čom najviac vám pomohla Škola života vo vašom konkrétnom živote?
Vďaka komunite som spoznala svojho milovaného manžela, s ktorým máme tri krásne detičky, a našla som priateľov a svoju duchovnú rodinu. S komunitou zostávam v spojení: s rodinkou sme súčasťou Rodiny blahoslavenstiev a zúčastňujeme sa na komunitných aktivitách pre rodiny, pravidelne sa navštevujeme.