Modlitba v tichu umožňuje prijať dar jednoty

Prítomní ďakovali a prosili pred riadnym generálnym zhromaždením biskupskej synody za štyri dary: za dar jednoty a synodálnu cestu, za dar toho druhého človeka, za dar pokoja a za dar stvorenia.

Patriarcha Bartolomej predniesol túto modlitbu:

„Stojíme pred tebou, Duchu Svätý,

sme tu zhromaždení v tvojom mene,

príď k nám, pomôž nám, zostúp do našich sŕdc,

nauč nás, čo máme robiť,

ukáž nám cestu, ktorú máme spoločne nasledovať,

nedaj, aby sme my hriešnici porušovali spravodlivosť,

aby sme zišli zo správnej cesty,

aby sme kvôli ľudským sympatiám boli zaujatí,

lebo v tebe sme všetci jedno

a v ničom sa nechceme odchyľovať od pravdy.

O to prosíme teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach v spoločenstve s Bohom Otcom i Synom na veky vekov. Amen.“

Pápež František zdôraznil jednotu, ticho a modlitbu

Svätý Otec František vo svojom príhovore povedal:

Spolu, spoločne - ako prvotné kresťanské spoločenstvo v deň Turíc.

Ako jedno stádo, ktoré miluje a zhromažďuje jeden pastier – Ježiš.

Ako veľký zástup zo Zjavenia apoštola Jána – sme tu my bratia a sestry z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka, z rôznych spoločenstiev a krajín, dcéry a synovia toho istého Otca, oživovaní Duchom prijatým v krste, povolaní v tej istej nádeji.

Ďakujem vám za vašu prítomnosť.

Ďakujem komunite Taizé za túto iniciatívu.

S veľkou láskou pozdravujem hlavy cirkví, predstaviteľov a delegácie rôznych kresťanských tradícií a pozdravujem vás všetkých, najmä mladých ľudí.

Ďakujem vám, že ste sa prišli s nami a za nás modliť do Ríma, pred riadnym generálnym zhromaždením biskupskej synody, v predvečer duchovnej obnovy, ktorá mu predchádza.

Synódos – kráčame spoločne.

Nielen katolíci, ale všetci kresťania, celý ľud pokrstených, celý Boží ľud, pretože len celok môže byť jednotou všetkých.

Podobne ako veľký zástup z Apokalypsy sme sa modlili v tichosti, počúvajúc to veľké ticho.

Ticho je dôležité, je mocné, môže vyjadriť nevysloviteľný smútok zoči-voči nešťastiu, ale je prítomné aj vo chvíľach radosti.

Radosti, ktorá presahuje všetky slová.

Preto by som sa vami nakrátko chcel zamyslieť nad významom ticha v živote veriaceho, v živote Cirkvi a na ceste k jednote kresťanov.

Len v tichu zaznieva Božie slovo

Po prvé, ticho je zásadné v živote veriaceho človeka.

V skutočnosti je na začiatku i na konci Kristovho pozemského života.

Slovo Otca sa stalo tichom v jasliach i na kríži, v noci Narodenia Pána i vo Veľkej noci.

Dnes večer sme my kresťania stáli v tichu pred krížom svätého Damiána ako učeníci, ktorí počúvajú, pred krížom, ktorý je katedrou Majstra.

Naše ticho nebolo prázdne, ale bola to chvíľa plná očakávania a pripravenosti, disponovanosti.

Vo svete plnom hluku už nie sme zvyknutí na ticho, ba niekedy ho ťažko znášame, pretože nás konfrontuje so sebou samými.

A predsa ticho je základom slova i života.

Svätý Pavol hovorí, že tajomstvo vteleného Boha bolo od večnosti skryté, bolo zahalené doslova mlčaním, čím nás učí, že ticho stráži tajomstvo: ako Abrahám strážil Zmluvu, ako Mária zachovávala tajomstvo vo svojom lone i vo svojom srdci a v tichu uvažovala o živote svojho Syna.

Na druhej strane pravda nepotrebuje násilné výkriky, aby sa dostala k srdciam ľudí.

Boh nemá rád hurhaj a krik, ohovárania či hluk, Boh radšej – tak ako to urobil s Eliášom – sa prihovára v šepote jemného vánku, v tej znejúcej niti ticha, v tej znejúcej niti tichosti.

A tak aj my - ako Abrahám, ako Eliáš, ako Mária - sa potrebujeme oslobodiť od toľkého hluku, aby sme počuli jeho hlas, lebo len v našom tichu zaznieva jeho slovo.

Ticho v živote Cirkvi umožňuje bratskú komunikáciu

Po druhé, ticho je zásadné aj v živote Cirkvi.

V Skutkoch apoštolov sa píše, že po Petrovej reči na jeruzalemskom koncile celé zhromaždenie stíchlo a pripravovalo sa na prijatie svedectva Pavla a Barnabáša o znameniach a zázrakoch, ktoré Boh vykonal medzi národmi.

To nám pripomína, že ticho v cirkevnom spoločenstve umožňuje bratskú komunikáciu, v ktorej Duch Svätý harmonizuje rôzne uhly pohľadu, pretože Duch Svätý je ten súlad, on je tá harmónia.

A byť synodálni znamená takto sa navzájom prijímať s vedomím, že každý z nás má o čom svedčiť, ale aj čomu sa učiť, pričom sa spájame, aby sme počúvali Ducha pravdy, aby sme vedeli, čo hovorí cirkvám.

Ticho umožňuje práve rozlišovanie prostredníctvom pozorného počúvania nevysloviteľných vzdychov Ducha Svätého, ktoré sa ozývajú často skryté, ale ozývajú sa v Božom ľude.

Prosme preto Ducha o dar počúvania pre účastníkov synody.

Počúvať Boha až potiaľ, aby sme spolu s ním počuli volanie ľudu.

A počúvať aj ľudí až potiaľ, aby sme sa nadýchli vôle, ku ktorej nás Boh volá.

Ticho, modlitba a ekumenizmus

A napokon, do tretice, ticho je zásadné na ceste za jednotou kresťanov.

V skutočnosti je základom modlitby, od ktorej sa ekumenizmus začína a bez ktorej je neplodný.

Ježiš sa totiž modlil, aby jeho učeníci boli jedno.

Modlitba v tichu nám umožňuje prijať dar jednoty tak, ako to chce Kristus.

Aj prostriedkami, ktoré chce on, a nie ako samostatný plod nášho vlastného úsilia a podľa čisto ľudských kritérií.

Čím viac sa spoločne obraciame k Pánovi v modlitbe, tým viac cítime, že je to on, kto nás očisťuje a zjednocuje nad rámec rozdielov.

Jednota kresťanov rastie v tichu pred krížom, podobne ako semienka, ktoré dostaneme a ktoré predstavujú rôzne dary udelené Duchom Svätým rôznym tradíciám.

Je na nás, aby sme ich zasiali v istote, že vzrast dáva jedine Boh.

Budú znamením pre nás, ktorí sme zasa povolaní v tichosti odumrieť sebectvu, aby sme pôsobením Ducha Svätého rástli v spoločenstve s Bohom a v bratstve medzi sebou.

Preto, bratia a sestry, v spoločnej modlitbe prosme, aby sme sa opäť naučili tichosti, aby sme počúvali Otcov hlas, Ježišovo volanie a vzdychy Ducha Svätého.

Prosme, aby synoda bola tým kairos, teda milostivým časom bratstva, miestom, kde Duch Svätý očisťuje Cirkev od ohovárania, od ideológií a polarizácie.

Keď smerujeme k významnému výročiu veľkého Nicejského koncilu, prosme, aby sme sa mohli jednote a v tichosti – ako mudrci - klaňať tajomstvu Boha, ktorý sa stal človekom, s istotou, že čím bližšie budeme ku Kristovi, tým jednotnejší budeme aj medzi sebou navzájom.

A ako mudrcov z východu viedla do Betlehema hviezda, tak nech nás nebeské svetlo vedie k nášmu jedinému Pánovi a k jednote, za ktorú sa modlil.

Bratia a sestry, vydajme sa spoločne na cestu v túžbe stretnúť sa s ním, klaňať sa mu a ohlasovať ho, aby svet uveril.