Aj v Košiciach sa modlili za jednotu kresťanov
Ekumenická bohoslužba slova sa v Košiciach uskutočnila už po dvadsiaty deviaty raz.
V pondelok 23. januára sa konala v Košiciach ekumenická bohoslužba v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Snímka: Jaroslav Fabian
V Historickej radnici sa 23. januára podvečer zišli zástupcovia Apoštolskej cirkvi, Bratskej jednoty baptistov, Cirkvi bratskej, Československej cirkvi husitskej, Evanjelickej Cirkvi a. v., Gréckokatolíckej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi a zástupca židovskej obce.
„Myšlienka z Knihy proroka Izaiáša - Robte dobro, domáhajte sa práva (Iz 1, 17) - nás vedie k tomu, aby sme konali pokánie a aby sme, kde môžeme, všade konali dobro ako Kristovi učeníci. Dnes som sa modlil za svojich bratov, lebo po pandémii sme sa v našich bratských vzťahoch trocha vzdialili a uzavreli do tej svojej cirkvi, no aj dnešná príprava ukazuje, že je tu vôľa spolubratov opäť citlivo načúvať jeden druhému a modliť sa spolu,“ zdôraznil na stretnutí dekan Teologickej fakulty Katolíckej univerzity Radoslav Lojan.
Podľa predsedajúceho bohoslužbe Dušana Havrilu by hľadanie dobra malo patriť k dôležitým úlohám každodenného života.
„Záleží mi na tom, aby sme to dobro, ku ktorému nás aj tohoročná téma pozýva, vedeli čo najlepším spôsobom odprezentovať nielen v tom profesijnom, ale aj v rýdzo ľudskom rozmere, ktorý pridáva na hodnote nášho ekumenického spoločenstva.“
Kazateľom ekumenickej bohoslužby bol Vladimír Šosták, ktorý hovoril, aké kľúčové je pre nás poznávať Pána.
„Iba Boh je dobrý. A preto našou prvoradou úlohou je pomôcť každému, kto je otvorený poznávať Pána. Ak sa máme učiť robiť dobro, tak je potrebné predovšetkým stať sa učeníkom dobrého učiteľa, Dobrého pastiera. My sme povolaní, aby sme boli dobrí, aby sme sa zjednotili s jediným, ktorý je dobrý, aby on cez nás konal.“
Pred záverečným áronovským požehnaním hlavného celebranta zaznela pieseň požehnania v interpretácii speváckeho zboru ECAV v Košiciach, ktorý sprevádzal celú ekumenickú bohoslužbu.
Text: Jaroslav Fabian