Ako sa zapojiť do gréckokatolíckej liturgie

Ako sa líši štruktúra gréckokatolíckej bohoslužby od tej rímskokatolíckej?

Všetky bohoslužby Katolíckej cirkvi – mám teraz na mysli slávenie Eucharistie – bez ohľadu na to, v akom obrade sa Eucharistia slávi (pretože tých obradov je v Cirkvi niekoľko), majú jednu spoločnú štruktúru, ktorá je vlastná všetkým obradom, a to rozdelenie liturgie na dve časti: liturgia (bohoslužba) slova a liturgia (bohoslužba) obety.

V byzantskom obrade sa bohoslužba slova nazýva liturgiou katechumenov, keďže v prvých storočiach tí, čo sa pripravovali na krst, mohli byť prítomní iba na tejto prvej časti bohoslužby, kde mali možnosť počúvať čítané a vysvetľované Božie slovo. Po nej ich diakon vyzval, aby chrám opustili, a dvere sa za nimi zatvorili.

Nasledovala totiž druhá časť – liturgia veriacich (bohoslužba obety) a na nej už mohli byť prítomní iba tí, ktorí – ako to vystihuje názov tejto časti – boli pokladaní za plnohodnotných veriacich, a takými sa stali až prijatím kresťanskej iniciácie, čo znamená, že boli začlenení do tela Cirkvi troma iniciačnými sviatosťami: krst, myropomazanie (v latinskej tradícii birmovanie) a Eucharistia.

Môžu rímskokatolícki veriaci pristúpiť k svätému prijímaniu na gréckokatolíckej bohoslužbe?

Áno, samozrejme. Tak rímskokatolícki, ako aj gréckokatolícki veriaci sú plnohodnotnými členmi jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi, čo ich oprávňuje pristúpiť k svätému prijímaniu pri liturgii ktorejkoľvek obradovej tradície v rámci Katolíckej cirkvi.

Pred Druhým vatikánskym koncilom platilo pravidlo, že veriaci katolík môže prijímať Eucharistiu v ktoromkoľvek obrade, avšak prijímanie na Veľkú noc má prijať vo vlastnom obrade.

Podobne aj viatikum, podanie Eucharistie zomierajúcemu, sa malo udeľovať vo vlastnom obrade, v prípade nutnosti sa však mohlo udeliť v ktoromkoľvek obrade. Nové normy kánonického práva hovoria už len o tom, že katolík môže prijať Eucharistiu v ktoromkoľvek obrade.

Ako prijímať Eucharistiu, ktorá sa vo východnom obrade podáva pod oboma spôsobmi – teda telo i krv Ježiša Krista?

V byzantsko-slovanskom obrade sa Eucharistia podáva pod dvoma spôsobmi, teda ako telo a krv Ježiša Krista, a to lyžičkou. Pokiaľ v tomto obrade prijíma Eucharistiu veriaci rímskeho obradu, stačí mu vedieť a zachovať dve jednoduché veci: zakloniť mierne hlavu dozadu a dobre otvoriť ústa.

Tiež nie je potrebné, aby veriaci dával von jazyk, lebo to trošku sťažuje kňazovi podanie Eucharistie. Gréckokatolícky kňaz pri rozdávaní svätého prijímania hovorí formulu podania Eucharistie slovami, na ktorú veriaci neodpovedá amen. 

Upravil sa tento spôsob v dôsledku epidemických opatrení?

V Košickej eparchii zvolili spôsob prijímania tak, aby sa zachovalo podávanie Eucharistie pod oboma spôsobmi, a teda lyžičkou, avšak každému veriacemu sa podalo inou. Týmto spôsobom sa bude podávať sväté prijímanie aj v Prešove pri návšteve Svätého Otca.

Bude v Prešove možnosť prijať Eucharistiu aj rímskokatolíckym spôsobom?

Keďže liturgia v Prešove, ktorej bude predsedať Svätý Otec, sa bude sláviť v byzantskej forme, aj podávanie svätého prijímania sa bude konať vo forme vlastnej byzantskej tradícii. Katolícka cirkev vo svojich úradných dokumentoch si prísne stráži, aby sa všetky obrady, ktoré patria k jej dedičstvu a pokladu, slávili vo svojej čistej a autentickej forme.

Preto sa žiada, aby sa do jedného obradu nezavádzali bezdôvodne prvky iného obradu a aby sa v liturgii vyhlo akémukoľvek synkretizmu. Napokon aj z čisto ľudského hľadiska by nebolo pekné, keby sa rímsky katolík v byzantskej liturgii dožadoval, aby mu bola podaná Eucharistia rímskokatolíckym spôsobom.

Veď ak idete k príbuznému, známemu či priateľovi na obed alebo na večeru, nenesiete si v taške svoj vlastný príbor a taniere, ale prijmete to, čo vám ponúkne. Je to vlastne aj Pánov príkaz apoštolom: „A keď do niektorého domu vojdete, jedzte a pite, čo vám predložia.“

Budú pre veriacich v Prešove k dispozícii materiály, ktoré im pomôžu sledovať priebeh bohoslužby?

Podľa mojich informácií by mali byť vytlačené texty pre všetkých zúčastnených veriacich na liturgii v Prešove. Počíta sa s tým, že tam nebudú iba gréckokatolíci, a po druhé, aj sami gréckokatolíci potrebujú mať texty v rukách.

Byzantská liturgia má okrem svojich stálych častí aj menlivé časti a je pochopiteľné, že ani gréckokatolíci nevedia všetky časti naspamäť, takže tieto texty budú k dispozícii všetkým.

Máte pre rímskokatolíckych veriacich radu, ako prežívať gréckokatolícku bohoslužbu, aby boli do nej čo najviac zapojení?

V každej liturgii – bez ohľadu na obrad – sa stretávame so živým Kristom, ktorý sa nám najprv prihovára v Božom slove a podobne ako emauzským učeníkom na ceste i nám otvára Písma.

Potom sa nám sám dáva a rozdáva, aby sme sa s ním spojili tým najintímnejším spôsobom, akým je prijatie Eucharistie, aby sme doslova okúsili, aký dobrý je Pán a čo znamenajú jeho slová: „Ostaňte vo mne a ja vo vás.“ To je ten základ, to jadro, ktoré by nás nemalo minúť.

Preto by všetci veriaci mali prísť na gréckokatolícku liturgiu do Prešova s týmto úmyslom: stretnúť Krista, počuť Krista, prijať Krista. Všetky ostatné gestá, úkony, spevy a modlitby s tým spojené sú už len pomôckou, aby tento hlavný cieľ mohli veriaci dosiahnuť uvedomelo.