Ako si obnoviť sviatostný život

Stále platí dišpenz od fyzickej účasti na bohoslužbe. Na základe čoho by som sa, ak som zdravotne v poriadku, mal rozhodnúť, či už ísť do kostola, alebo ešte radšej ostať prežívať svätú omšu pri televízore? Čo ak ostanem doma, pretože je to pohodlnejšie?

Toto je otázka, ktorú si zrejme aktuálne kladie viacero veriacich. Áno, je pravda, že je stále v platnosti dišpenz, ktorý veriacich oslobodzuje od povinnej účasti na svätých omšiach. To znamená, že nezúčastniť sa na svätej omši v nedeľu a vo sviatok nezaväzuje pod hriechom žiadneho veriaceho katolíka. No na druhej strane stojí opätovná možnosť sa osobne zúčastniť na slávení bohoslužby, počas ktorej môžem prijať eucharistického Ježiša Krista.

Preto veriacim, ktorí sa rozhodujú či ísť, alebo neísť do kostola na svätú omšu, by som odporúčal, nech sa riadia podľa voľby najlepšieho dobra, a to pre seba, ako aj pre iných. To znamená, že ak som zdravotne v poriadku a nevykazujem žiadne príznaky nakazenia, ktorými by som ohrozoval svoje okolie, potom je najlepšou voľbou prísť do kostola a zúčastniť sa na svätej omši.

Ak som ale v takzvanej rizikovej skupine alebo mám zdravotné komplikácie, potom najlepším dobrom pre mňa a moje okolie bude, ak zostanem doma a na slávení svätej omše sa zúčastním prostredníctvom vysielania médií.

Na záver by som to zhrnul asi takto: ak niekomu nič nebráni, aby sa zúčastnil osobne na svätej omši, nech tak urobí. Ak má niekto zdravotné ťažkosti alebo odôvodnený strach o seba a iných, nech zotrvá doma.

Keď už som na svätej omši, no pre korona krízu som sa dlhšie nedostal na spoveď, ako si mám vzbudiť dokonalú ľútosť, aby som mohol prijať eucharistického Krista?

Ak veriaci má možnosť ísť na svätú omšu a pred ňou v svojom svedomí reflektuje hriešny stav znemožňujúci mu prijať Eucharistiu, nech jednoznačne využije sviatosť zmierenia, ktorú kňazi v kostoloch za hygienických opatrení neustále vysluhujú. Ak sa pre nejakú príčinu v danom momente nevysluhuje sviatosť zmierenia, potom je tu možnosť využiť spomínanú dokonalú ľútosť.

Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1452 opisuje, že ľútosť možno nazvať dokonalou len vtedy, ak je prejavená výhradne z lásky k Bohu. Teda vzbudiť si dokonalú ľútosť znamená prejaviť Bohu svojím kajúcim srdcom bezhraničnú a úprimnú lásku. Rovnaký bod katechizmu ešte dodáva, že s dokonalou ľútosťou sa viaže pevné predsavzatie riadnym spôsobom pristúpiť k sviatosti zmierenia, a to len čo to bude najskôr možné.

Pri tejto otázke je potrebné ešte pripomenúť, že okrem dokonalej ľútosti poznáme aj nedokonalú. Ak ľútosť veriaceho človeka je spojená so strachom zo zatratenia či z Božieho trestu, potom je reč o nedokonalej ľútosti (porov. KKC 1453).

Kedy by som po uplynulých dvoch mesiacoch, keď bol značne obmedzený prístup aj k sviatosti zmierenia, mal pristúpiť k svätej spovedi?

Táto otázka sa osobitným spôsobom dotýka stavu svedomia každého človeka. Ak pozorne a pravdivo počúvame jeho hlas, ten nám vždy povie, kedy je potrebné pristúpiť k prijatiu sviatosti zmierenia. Osobne by som odporúčal, aby okrem vážnych prípadov veriaci pristupovali k prijatiu sviatosti zmierenia raz či dvakrát do mesiaca. To je cesta, ako si dobre budovať zdravé svedomie.

Ak mám teda odpovedať na otázku, tak veriacemu, ktorý pre aktuálne nebezpečenstvo nepristúpil počas dvoch mesiacov k sviatosti zmierenia, by som odporučil, nech tak urobí pri najbližšej možnej príležitosti. Lebo „kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo“ (Prís 28, 13). A tak „pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase“ (Hebr 4, 16).