Banskobystrickej diecéze pribudli dvaja novokňazi

Spolu s diecéznym biskupom slávnostnú svätú omšu koncelebroval generálny vikár Branislav Koppal, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre Marián Dragúň a desiatky kňazov.

V úvode svätej omše banskobystrický biskup povedal, že „je vždy veľkou radosťou pre veriaci ľud aj pre univerzálnu i miestnu Cirkev, keď noví mladí muži dokážu povedať svoje veľkodušné áno Pánovi a ‚tu som‛ do jeho služby.“

Biskup Marián Chovanec v homílii položil otázku: „Načo sú nám kňazi? Potrebuje 21. storočie kňazov?“

A na túto otázku ponúkol aj odpoveď: „Kňaz je na to, aby vysluhoval Božie tajomstvá, aby vysluhoval Božie milosti.“

Túto myšlienku banskobystrický biskup rozvinul biblickým obrazom chrámu – každý človek je chrámom.

A chrám potrebuje kňaza.

Kostol bez kňaza by bol prázdny, pustý.

Nerozdávala by sa tam Božia milosť.

Ak sa kostol zmení na niečo iné, ako je Boží chrám

Na príklade 20. storočia a udalostí v sovietskom Rusku biskup Chovanec pripomenul, ako komunistický režim perzekvoval Cirkev a snažil sa premeniť jednotlivé chrámy: z niektorých spravil kultúrne miestnosti, z iných telocvične, z ďalších sklady a továrne.

A tie, ktoré sa nedali využiť na nič, dal zbúrať. Na základe týchto obrazov diecézny biskup vykreslil štyri typy človeka, keďže aj človek je Božím chrámom.

Kostoly, ktoré sa premenili na kultúrne miestnosti, symbolizujú pyšných ľudí, ktorí Boha nepotrebujú, stačí im ich intelekt, kultúra.

Kostoly, ktoré sa premenili na telocvične, symbolizujú človeka, ktorý buduje kult tela. Myslí si, že je len telo.

Kostoly, z ktorých urobili továrne alebo sklady, symbolizujú človeka materialistu, ktorý len zhŕňa a skladuje. Zmyslom jeho života je len mať. Je lakomý. Jeho zmysel je produkovať a konzumovať.

Štvrtý typ kostola sú chrámy, ktoré boli na nič. Symbolizujú človeka asociála. Človeka, ktorý je ruinou. Človeka, ktorý sa stáva závislým od kadečoho. Žije len pre seba. Nedokáže žiť pre druhých.

Tieto štyri typy ukazujú, čo sa stane s človekom, keď nebude mať kňaza, ktorý sprostredkúva Božie milosti na duchovný rast života človeka - dodal banskobystrický biskup.

Sv. Ján Krstiteľ – príklad naplneného chrámu

Na živote sv. Jána Krstiteľa, ktorého slávnosť narodenia Cirkev slávila práve v deň kňazskej vysviacky, biskup podčiarkol, že Ján Krstiteľ je príkladom naplneného chrámu.

Ján Krstiteľ svojím životom dával najavo, že je chrámom, ktorý je preplnený.

Nebol pyšný, netrpel intelektuálnou pýchou, hoci za ním chodievali mnohí.

A rád ho počúval aj Herodes.

Ján nežil ani kultúrou tela – bol askéta.

Dával najavo, že sa dá žiť aj na púšti.

Ukázal, že sa dá zriekať pre Boha.

Nebol materialista, žil veľmi skromne a jednoducho.

Na záver biskup podčiarkol, že Ján Krstiteľ nežil pre seba.

Pripravoval cestu Pánovi.

Načo je teda kňaz?

„Načo je teda kňaz? Kňaz je na to, aby z každého človeka urobil živý chrám. Chrám, v ktorom je Božia milosť, chrám, v ktorom prebýva Božia svätosť,“ zhrnul biskup Chovanec.

„A tak, milí kandidáti kňazstva Adam a Otto, dnes máte pred sebou krásny vzor Jána Krstiteľa. Dal sa naplniť Duchom Svätým a stal sa užitočným pre celý svet. Proste sv. Jána Krstiteľa, aby ste dokázali z ľudí, ktorí vám budú zverení, urobiť krásne Božie chrámy,“ zaprial diecézny biskup novokňazom.  

Na záver svätej omše sa novokňazi poďakovali všetkým, ktorí ich sprevádzali na ceste ku kňazstvu a udelili novokňazské požehnanie svojmu svätiteľovi a všetkým prítomným.

Po slávnosti novokňazi dostali aj svoje prvé dispozície farských vikárov: Adam Murko do farnosti Detva a Ottó Péter do farnosti Šahy.

Peter Lupták