Bez neho nemôžeme nič urobiť (úryvok z knihy)

Neustále opakujete výraz „vychádzajúca Cirkev“. Mnohí si ho natoľko osvojili, že sa niekedy zdá, akoby sa stal zneužitým sloganom pre čoraz väčší počet ľudí, ktorí trávia čas poučovaním Cirkvi, aká by mala alebo nemala byť.

„Vychádzajúca Cirkev“ nie je módny výraz, ktorý som vymyslel ja. Je to Ježišov príkaz, ktorým v Markovom evanjeliu žiada od svojich učeníkov, aby šli do celého sveta a hlásali evanjelium „každému stvoreniu“. Cirkev je buď „vychádzajúca“, alebo nie je Cirkvou. Buď ohlasuje evanjelium, alebo nie je Cirkvou. Ak Cirkev nevychádza, pokazí sa, stratí svoju prirodzenosť. Stane sa niečím iným.

Čo sa stane s Cirkvou, ktorá neohlasuje evanjelium a nevychádza?

Stane sa duchovným združením. Mnohonárodnou spoločnosťou zameranou na iniciatívy a posolstvá s eticko-náboženským obsahom. Nič zlé na tom nie je, ale to nie je Cirkev. Toto je riziko, ktorému je vystavená každá statická organizácia v rámci Cirkvi. Skončí tak, že si Krista prispôsobí. Už nebudeš vydávať svedectvo o tom, čo Kristus koná, ale budeš hovoriť v mene nejakej idey o Kristovi. Ty budeš vlastníkom idey, ktorú si si prispôsobil. Ty všetko zorganizuješ, staneš sa malým podnikateľom cirkevného života, kde sa všetko deje podľa stanoveného programu, a teda len sa sledujú inštrukcie. Ale nikdy nedôjde k stretnutiu s Kristom. Nedôjde k stretnutiu, ktoré sa ti na začiatku dotklo srdca.

Je misia sama osebe protilátkou na toto všetko? Stačí vôľa a úsilie „vychádzať“ za poslaním, aby sa vyhlo takémuto pokriveniu?

Ani misia, ani „vychádzajúca Cirkev“ nie sú programom, zámerom, ktorý sa má realizovať silou vôle. Je to Kristus, ktorý umožňuje, aby Cirkev vyšla zo seba. V poslaní ohlasovať evanjelium sa dávaš do pohybu, lebo ťa podnecuje Duch Svätý, on ťa vedie. A keď niekam prídeš, uvedomíš si, že on prišiel prv ako ty a očakáva ťa. Pánov Duch prišiel pred tebou. On nás predchádza aj preto, aby nám pripravil cestu, on už pôsobí.