Biskup Stolárik oslávil 45 rokov kňazstva

V sobotu 10. júna sa v Rožňave konala slávnosť diakonskej vysviacky Radovana Gajdoša, ktorého vysvätil a do služby diakona uviedol biskup Stanislav Stolárik.

Na vysviacke sa zúčastnili predstavení Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach, kde sa diakon šesť rokov pripravoval na uskutočnenie tohto životného kroku.

Svätú omšu koncelebrovali kňazi z Rožňavskej diecézy aj z Košickej arcidiecézy.

V tento deň biskup Stanislav Stolárik zároveň ďakoval Pánovi za 45 rokov kňazstva. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Evanjelium, ktoré sa čítalo pri svätej omši, bolo o zlých vinohradníkoch (porov. Mk 12, 1 - 12).

Biskup Stanislav Stolárik začal homíliu príkladom, pričom citoval mexickú mystičku Concepción Cabrera de Armida, známu ako Conchita, ktorá žila na prelome 19. a 20. storočia.

V jednom z listov svojmu synovi, ktorý mal byť vysvätený, napísala:

„Pamätaj na to, že keď budeš držať vo svojich rukách svätú hostiu, nebudeš hovoriť: Hľa, Ježišovo telo, hľa, jeho krv - ale budeš hovoriť: Toto je moje telo, toto je moja krv.

Musí teda v tebe prebehnúť úplná premena, musíš stratiť seba v ňom, byť druhým Ježišom.“

Toto však neplatí len o kňazoch a biskupoch, ale aj o všetkých pokrstených.

Každý z nás je povolaný „strácať sa“ v Kristovi.

Každý z nás je povolaný stať sa „druhým Ježišom Kristom“.

Hoci diakon ešte nemá kňazskú moc, predsa sa mu zverujú úlohy, ktoré má verne plniť.

Potom sa rožňavský biskup zameral na podobenstvo o vinohradníkoch s dôrazom na zverenú vinicu.

Vo vinici, ktorú majiteľ prenajal vinohradníkom, bolo všetko pripravené.

Každý, kto prijal slobodne Božie povolanie, poslanie, dostal konkrétnu „vinicu“, ktorú mal spravovať.

Je veľmi dôležitý úmysel, ktorý má ten, kto preberá „vinicu“ služby v Cirkvi.

Každá „vinica“ - služba v Cirkvi je zverená.

Nie je vlastníctvom toho, komu je zverená, lebo celá Cirkev patrí Ježišovi Kristovi.

Prečo ten, ktorému bola zverená „vinica“, nechce mať veľa alebo nič s tým, kto mu ju zveril?

Nie je to väčšinový jav.

Drvivá väčšina sú tí, ktorí strážia zverenú „vinicu“.

Strážia jej „plot“ pred „vlkmi“, ktorí sa valia v ovčom rúchu na „vinicu“, ktorí ju chcú rozkradnúť a znehodnotiť.

Väčšina stráži aj „vežu“, aby z diaľky videli blížiace sa nebezpečenstvo, a väčšina stráži aj „jamu“, aby v nej nikdy nevyschol prameň Božej milosti.

Aby v nej nikdy nevyschla Božia milosť pre ospanlivosť, usadenosť, nečinnosť, nezáujem toho, komu bola „vinica“ zverená.

Jama poskytuje živiny aj pre nové „štepy viniča“, čo znamená, že treba byť otvorený pre nové časové a evanjelizačné výzvy.

Otec biskup s vďakou spomenul 45. výročie svojej kňazskej vysviacky a kňazov, ktorí boli spolu s ním vysvätení za Rožňavskú diecézu, z ktorých sú už traja vo večnosti.

Jemu ako diecéznemu biskupovi bola zverená diecéza, ktorú takto prijal – ako „vinicu“, ktorú mu zveril Pán cez Svätého Otca Františka.

Denne sa modlí a prosí Pána, aby nikdy neprestal byť vnímavý na Božie vedenie a aby v Božom svetle viedol zverenú diecézu.

Jeho poslanie je v Rožňavskej diecéze zverovať menšie „vinice“ služobníkom Cirkvi.

Diakonovi Radovanovi Gajdošovi otec biskup zveril jeho prvú „vinicu“. Je to poslanie vo farnosti Divín, kde bude slúžiť a realizovať svoju diakonskú prax v príprave na prijatie sviatosti kňazstva.

V závere biskup Stolárik oslovil aj rodičov diakona, ktorým Boh zveril deti so zodpovednosťou za ich výchovu, aby mu ich raz odovzdali ako „vinicu“, o ktorú sa starali, zveľaďovali, a aby sa raz všetci stretli v nebi.

Mária Červená, FMA