Biskupa Milana Šášika odprevadili do Božieho domu i v Bratislave

Bratislavský arcibiskup zdôraznil, že Kostol sv. Vincenta de Paul bol miestom, ktoré Milan Šášik navštevoval rád. Patril totiž do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Práve preto sa v ňom v pondelok podvečer modlili za jeho dušu. Arcibiskup Stanislav Zvolenský v príhovore poďakoval Pánu Bohu za dar v osobe otca biskupa Milana, „že sme mohli poznať jeho milé, ľudské priateľstvo, ktoré pramenilo z jeho osobnej lásky k Bohu, a že nás povzbudzoval svojou horlivosťou, ako starostlivo rozmýšľal nad potrebami svojich veriacich“.  

V kázni sa veriacim prihovoril provinciál slovenských vincentínov, páter Jaroslav Jaššo CM. Hovoril o nádhernom Božom pláne, ktorý sa zrealizoval v živote otca Milana Šášika.

Podľa neho nebola jeho smrť náhla a nepremyslená – v marci totiž spísal testament, v ktorom uviedol i podrobnosti o pohrebe: „Chcel byť pochovaný v ornáte, v ktorom prijal svätenie od sv. Jána Pavla II. v Ríme, i s jeho typickým zmyslom pre humor dal inštrukcie, aby mu nedávali novú mitru, ale staršiu, opotrebovanú, rovnako ani žiadne zlato či striebro.“

Pripomenul, že posledný deň svojho života sa necítil dobre, odslúžil popoludní svätú omšu, prijal sviatosť pomazania chorých a odobral sa do nemocnice, kde po krátkom čase pripravený odišiel k nebeskému Otcovi. „Bol to nádherný Boží plán, na ktorý Milan odpovedal.“ 

Páter Jaššo vyzdvihol, že bol kňazom, ktorý úplne odovzdal svoj život Bohu a blížnemu. „Veľakrát hovoril, že je človek slabý a že potrebuje Božiu pomoc a Božie vedenie, na ktoré sa spoliehal. Bol vedený milosťou Božou a milosťou Božou bol tým, čím bol. A to si každý z nás môže odniesť do svojich domovov.“

Opísal ho ako mučeníka viery, ale mučeného po kvapkách. „Prišiel do eparchie, ktorá bola zničená komunistickou vládou. Do vienka dostal len 30 percent gréckokatolíckych chrámov, žiadne majetky, žiadnu materiálnu pomoc."                                                                      Podčiarkol, že biskup Milan začínal na Ukrajine malým domčekom – farou a jeho posteľ sa skladala len z niekoľkých stoličiek. Za 17 rokov pôsobenia na Ukrajine vysvätil 200 kňazov a postavil a konsekroval vyše 260 kostolov. „Slúžil ako pravý misionár, čo sa odzrkadlilo v duchovnej sfére, keď budoval duchovné chrámy v ľuďoch, i v materiálnej sfére, keď chodil, klopal a prosil a od nuly obnovil gréckokatolícke spoločenstvo na Ukrajine.“

V závere homílie preto Jaroslav Jaššo CM poprosil biskupov, kňazov i veriacich, aby intenzívnejšie pamätali na Mukačevskú diecézu a pomohli im aj finančne vo fonde otca biskupa Milana Šášika. 

Na konci svätej omše sa za spolužiakov vladyku Milana  prihovoril rímskokatolícky kňaz Daniel Dian. Keď sa dozvedel, že si ho Pán života povolal k sebe, spomenul si na 6. jún 1976. Vtedy totiž spolu prijali kňazské svätenie i s terajším biskupom Jánom Oroschom, Tomášom Galisom a Štefanom Sečkom. „Kto z nás by si vtedy pomyslel, že štyria z nášho ročníka sa stanú biskupmi.“

Ich cesty sa stretli v roku 1971, keď vstupovali do seminára. „Bol to čas tvrdej normalizácie a štátne orgány chceli zredukovať stav bohoslovcov v seminári.“ Načrtol aj odpoveď pre mnohých, ktorí sa čudovali, keď sa začal viac zaujímať o východný obrad. „‚Sme z jedného kraja, spod Zobora a poznáme cyrilo-metodskú tradíciu? Chcem ju lepšie poznať.‘ Aj sa jej venoval. V túžbe pomáhať a pokračovať v cyrilo-metodskej tradícii bolo i jeho pôsobenie. On ako veľký ctiteľ ich misie, ktorá evanjelizovala naše kraje, zostáva v našich srdciach a ďakujeme za jeho úžasné dielo a cyrilo-metodský zápal.“  

Svoju spomienku predniesol i dekan v českej Dobruške Augustín Slaninka. „Ty budeš biskup,“ tlmočil slová vtedajšieho vicerektora z roku 1976, ktoré povedal Milanovi Šášikovi. „Skutočne v ňom bolo niečo výnimočné. Chodil som s ním na dovolenky, ale to neboli také normálne dovolenky. Boli sme povedzme v Bulharsku, ale nie pri mori. Navštevovali sme kňazov, ktorí nebývali na farách, pretože tie boli zoštátnené - a kňazi bývali v sakristiách alebo na chóruse. Rovnako i v Rumunsku alebo v Moskve. Zaujímal sa o Cirkev i v časoch socializmu. Spolu sme prvýkrát išli na Západ do rodiska sv. Vincenta vo Francúzsku a aj vďaka nemu sa na Slovensku v roku 1989 zriadila provincia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – dovtedy sme boli len viceprovincia Rakúska.“ 

Po príhovoroch nasledovala starobylá východocirkevná modlitba, ktorú viedol vladyka Peter Rusnák, a po nej všetkým prítomným udelil záverečné požehnanie bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.