Blahoslavení mučeníci Vasiľ a Zdenka sú žiarivými príkladmi vernosti

Kardinál Pietro Parolin v homílii povedal:

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

pri tomto slávení svätej omše si s radosťou pripomíname dvadsiate výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, ktorý presne pred dvadsiatimi rokmi blahorečil dvoch veľkých slovenských mučeníkov: gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú.

Obaja boli príkladnými svedkami viery v dejinnom období, keď Cirkev musela znášať obrovské utrpenie a prenasledovanie.

Aj v dnešných časoch títo dvaja mučeníci stoja pred nami ako žiarivé príklady vernosti.

Biskup Vasiľ Hopko nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi, sestra Zdenka neváhala nasadiť aj vlastný život, aby mohla pomáhať kňazom.

Kardinál Pietro Parolin s bratislavským arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa tu zišli, zvlášť Stanislava Zvolenského, arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy, ktorému ďakujem za milé prijatie, ďalej Bernarda Bobera, košického arcibiskupa a zároveň aj predsedu Konferencie biskupov Slovenska, všetkých slovenských biskupov, diakonov, seminaristov, rehoľníkov a rehoľníčky, laikov, mládež a všetkých vás tu zhromaždených.

S úctivým pozdravom sa obraciam aj na zástupcov občianskych orgánov, príslušníkov ozbrojených síl a ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tejto slávnosti.

Všetkým odovzdávam srdečné pozdravy od pápeža Františka.

V srdci neustále prechováva živú spomienku na apoštolskú cestu na Slovensko, ktorá sa konala presne pred dvoma rokmi.

Jeho slová a skutky naďalej rezonujú v srdciach veriacich a v celom slovenskom ľude.

Dnešná slávnosť Povýšenia Svätého kríža nám dáva príležitosť rozjímať nad tajomstvom nášho vykúpenia, nad tajomstvom milosrdnej lásky Boha, ktorá sa prejavila v Ježišovom utrpení a smrti na kríži.

Umučenie a smrť nášho Pána je totiž tým najväčším prejavom Božej lásky k ľudstvu. Podobne ako aj iné veľké postavy ľudských dejín, aj Ježiš nám hovoril o Božej láske, no on navyše dokázal svoju lásku tým, že sa daroval až do krajnosti (porov. Jn 13, 1) za nás (porov. Ef 5, 2).

Ježiš na kríži otvára náruč a tým zjednocuje všetkých do jedného ľudu.

Týmto spôsobom vyjadruje šírku, dĺžku, výšku a hĺbku svojej lásky (porov. Ef 3, 18).

V čítaniach, ktoré sme si práve vypočuli, sa zdôrazňujú dve slová: vyzdvihnúť a pozerať sa.

Mojžiš vyzdvihol bronzového hada na žrď a ten, kto sa naňho pozrel, sa uzdravil (porov. Num 21, 9).

Ježiš v evanjeliu vysvetľuje Nikodémovi, že aj on, Syn človeka, musí byť vyzdvihnutý na kríž, aby každý, kto verí, mal večný život (porov. Jn 3, 14).

Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin slávil v bratislavskej katedrále svätú omšu na sviatok Povýšenia Svätého kríža. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Kríž má totiž korene v zemi, kde sa stretá ľudská bieda s obmedzeniami človeka, no pritom smeruje do výšav, do nebies, aby nám ukázal, že krížom bolo zlo a smrť definitívne porazené a vďaka krížu sa nám navracia nádej.

Preto prijímame pozvanie pohliadnuť na toho (na Pána), ktorý bol prebodnutý na kríži (porov. Jn 19, 37), a skrze jeho smrť a zmŕtvychvstanie sa pre všetkých otvára večná spása.

Uctievať si kríž teda znamená prijať nekonečné Božie milosrdenstvo a tiež pochopiť, že aj nás Boh povoláva, miluje a odpúšťa nám, aby sme aj my milovali a odpúšťali našim bratom a sestrám.

Svätý Pavol v druhom čítaní zdôrazňuje, že základnou skutočnosťou pre tajomstvo kríža je čnosť pokory.

Ježiš nielenže sa stal človekom, no vzal si prirodzenosť sluhu a uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2, 8).

Ježiš na kríži ukázal a žil pokoru.

Pokora, ktorej nás učí kríž, spočíva v tom, že konáme a zmýšľame ako Kristus (porov. Flp 2, 5), nie podobne ako Kristus.

Kríž nás podnecuje k tomu, aby sme sa zaodeli Ježišovou pokorou, vďaka ktorej zisťujeme, že potrebujeme Boha.

Ak hľadíme na kríž a uctievame ho, sme pozvaní k tomu, aby sme sa zriekli vlastnej pýchy, aby sme sa znížili, zriekli sa samých seba a naplnili sa milosrdnou Božou láskou.

Mučeníci – biskup Vasiľ a sestra Zdenka – objali kríž s príkladným duchom viery osobitne počas veľkého utrpenia, ktoré znášali počas rokov strávených vo väzení.

Obaja boli mučení, ponižovaní, odsúdení na samotu a napokon na smrť.

Kríž bol pre nich veľkou oporou.

Istí si tým, že s nimi bol sám trpiaci Ježiš (porov. Gal 2, 20), a vedomí si toho, že ich bez výhrad obetované a prežívané utrpenie bolo príkladom čností pre všetkých, aj pre ich prenasledovateľov, poskytli dôkaz o pevnosti a vernosti.

Biskup Vasiľ a sestra Zdenka nemali strach a za evanjelium sa nehanbili (porov. Rim 1, 16), ale žili iba pre Krista.

Ich mučeníctvo vyzýva slovenský národ, aby v súčasnom spoločenskom kontexte krízy a spochybňovania kresťanských hodnôt zostal verný a odvážny v skúškach života, aby neupadal do beznádeje, keď prídu ťažkosti, a aby si bol istý, že aj v tých najtemnejších chvíľach je v našich srdciach Božie svetlo, ktoré nám dáva nádej.

Mučeníci Vasiľ a sestra Zdenka za nás orodujú, aby sme si posilnili vieru, aby sme autenticky svedčili o kresťanských hodnotách a poskytovali svetlo mnohým našim bratom a sestrám, ktorí potrebujú našu pomoc.

Kríž nie je proti svetu, ale je tu pre svet.

Kríž je tu preto, aby dal zmysel všetkému utrpeniu, ktoré bolo, je a bude v dejinách ľudstva.

„Lebo Boh – povedal Ježiš Nikodémovi – neposlal Syna na svet, aby ho odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3, 17).

Kríž je teda jasným potvrdením, že nakoniec zvíťazí Božia láska, jeho nekonečné milosrdenstvo a večný život.

Liturgia nám predstavuje ukrižovaného Krista ako učiteľa a ako príklad ľudstva zmiereného v láske (porov. 5. prefácia v pôstnom období).

Zmierenie v láske.

Kríž je ten najvznešenejší oltár tohto zmierenia v láske medzi Bohom a ľudstvom.

Boh sa zmieril so svetom prostredníctvom kríža a všetkým nám zveril tajomstvo zmierenia (porov. 2 Kor 5, 17 a ďalej).

Ku kresťanskej láske neoddeliteľne patrí kríž, očisťujúce utrpenie, ktoré nás naveky zjednocuje s Kristovým tajomstvom.

Hlavný celebrant vyzdvihol veľkú a stáročnú kresťanskú tradíciu na Slovensku. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

V drahom slovenskom národe je potrebné posilniť ducha zmierenia v záujme spoločného dobra pre všetkých.

Potrebujeme sa viac otvoriť stretnutiu a dialógu.

Je potrebné napredovať spolu s hodnotami, ktoré budujú jednotu a vzdialiť sa od toho, čo rozdeľuje.

Uzatváranie sa do seba vedie, žiaľ, k izolácii.

Veľká a stáročná kresťanská tradícia na Slovensku musí podnietiť a podporovať cestu dialógu a začlenenia všetkých do štruktúry slovenskej spoločnosti.

Drahí bratia a sestry, na Golgote stála pod krížom najsvätejšia Panna, Ježišova matka, a mala účasť na obete, ktorú Ježiš priniesol na kríži pre spásu sveta.

Panna Mária pod krížom sa stáva Matkou nás všetkých, celého ľudstva.

Zverujeme sa Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, ktorú si zvlášť uctíme zajtra v Šaštíne.

Zverme jej materinskému orodovaniu všetky naše obavy a potreby a s pohľadom upretým na kríž opakujeme starobylú invokáciu: Adoramus te, Christe, et benedicimus tibi, quia per sanctam crucem tuam, redemisti mundum.

Amen.

Preložila: Stanislava Moysová

Zdroj: -TK KBS-