Blahoželáme nositeľkám mena Lujza, volala sa tak aj veľká svätica

Lujza sa narodila 12. augusta 1591 v Paríži.

Bola nemanželským dieťaťom.

Dala sľub, že sa stane rehoľníčkou.

Žiadala o prijatie do rehole kapucínok.

Provinciálny predstavený kapucínov rozhodol o jej prijatí, ale nepokladal ju za dostatočne silnú pre prísny klauzúrny život.

Povedal jej, že Boh má s ňou iné plány.

Keď v roku 1625 ovdovela jej syn Michal vstúpil v roku 1628 do kňazského seminára, kráľovský almužník Vincent de Paul ju naplno zaangažoval do charitatívnej činnosti.

Okrem Lujzy sa v charite angažovali popredné parížske dámy, ktoré boli združené v spoločenstve nazvanom Panie kresťanskej lásky.

Lujza s pomocou sv. Vincenta de Paul neskôr založila rehoľnú spoločnosť Dcér kresťanskej lásky – vincentky.

Vincent poveril 29. novembra 1633 Lujzu, aby sa ich ujala.

Žili podľa reguly: „Vaším kláštorom sú domy chorých a dom, v ktorom býva vaša predstavená. Vašou celou sú prenajaté izby, vašou kaplnkou farský kostol, kláštorným dvorom ulice mesta, klauzúrou poslušnosť, kláštornými mrežami bázeň Božia a závojom svätá skromnosť.“

Lujza zložila rehoľné sľuby 25. marca 1642.

V tento deň si sestry obnovujú sľuby zasvätenia.

Aj v tom je vyjadrená hlboká symbolika: slúžiť v blížnych Kristovi, ktorý vzal na seba ľudskú prirodzenosť.

Zomrela 15. marca 1660.

Za blahoslavenú ju vyhlásili v roku 1920, svätorečili ju v roku 1934.

Pápež Ján XXIII. ju v roku 1960 vyhlásil za patrónku sociálnych pracovníčok.

V ikonografii sa zobrazuje v dobovom oblečení v prítomnosti chudobných, často detí, alebo s košíkom v ruke.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007