Blog katolíckej mamičky: Prežime dušičkový víkend v radosti

Sviatok Všetkých svätých prežívam každý rok veľmi podobne. Pripravím sa na svätú spoveď, vyspovedám sa a potom sa snažím čo najviac využiť dušičkovú oktávu, aby som pomohla dušiam v očistci.

Akurát s narodením syna sa počas uplynulých rokov nabalila aj väčšia fascinácia zo zapaľovania sviečok na hroboch, a tým aj moja väčšia ostražitosť na cintoríne. Veď človek nikdy nevie, či pri modlitbe za zosnulých nezaujme dieťa najviac ten rozpálený kahanec... au! :)

Tento rok to však bude o dosť iné. Z ľudí cítiť veľký smútok, že sa nebudú môcť pomodliť na hroboch svojich najmilších. Okrem toho tiež vynechajú mnohé stretnutia s blízkymi a následné rozhovory so spomienkami na zosnulých.

Aj mne je veľmi ľúto, že tento rok nemôžem navštíviť miesta, kde sú uložené pozostatky mojich zosnulých príbuzných. Taktiež ma veľmi mrzí, že nasledujúce voľné dni nemôžem využiť na návštevu našej rodiny, ktorá mi už veľmi chýba.

Napriek mnohým týmto obmedzeniam chcem však ostať vo svojom srdci slobodná. I keď musíme prežiť tieto dni vo väčšej izolácii, nikto mi nezoberie možnosť modliť sa za svojich milovaných zosnulých.

Nikto ma nemôže obrať o možnosť vytiahnuť staré fotky a porozprávať synovi o prastarých rodičoch, ktorí sa narodili ešte dávno pred ním. A hlavne sa nebojme využiť tieto dni aj na príležitosť porozprávať deťom o smrti primerane veku.

Možno sú tieto dni predĺžených prázdnin dobrou príležitosťou osláviť s deťmi sviatok Všetkých svätých aj trošku netradične v pohodlí domova. Skúsme si doma usporiadať rokmi čoraz obľúbenejší karneval svätých. Vytvorme si masky obľúbených svätých a prežime spoločne radostný čas ako rodina.

Nasledujúci dušičkový víkend bude o čosi iný. To, žiaľ, nezmení asi nikto z nás. Ale čo môžeme zmeniť, je náš postoj voči nemu. Prežime ho vo svojej rodine vo vďačnosti, v radosti a nádeji, že život sa smrťou nekončí, ale naplno sa začína.