Bratislavská arcidiecéza: rodičovské objatie pre všetkých veriacich

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský v úvodnom príhovore povedal:

Všetkým vám ďakujem, že ste prijali pozvanie do tohto spoločenstva, aby sme spolu slávili svätú omšu.

Blahej pamäti pápež Benedikt XVI. 14. februára 2008 v konštitúcii Slovachiae sacrorum a Cum concathedralis zdôvodnil:

Aby sa v každej jednej diecéze viac prejavovala vlastná povaha Cirkvi a aby biskup tak mohol vhodne a účinne vykonávať svoje povinnosti, pretože si to čoraz viac vyžadujú náboženské, duchovné a morálne potreby a tiež i zmeny v spoločnosti a kultúry, ktoré sa dnes dejú - a tak stanovil okrem iného -:

zriaďujeme Bratislavskú arcidiecézu s metropolitným chrámom pod titulom svätého Martina v meste Bratislava - a prostredníctvom odčlenenia z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy jej budú prináležať dekanáty nazvané: Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Senica, Skalica, Šamorín a Šaštín.

A stanovil tiež: Bratislavská provincia, predtým nazývaná Bratislavsko-trnavská, nech vznikne s metropolitným sídlom v Bratislave so sufragánmi: Trnavskou arcidiecézou a Nitrianskou, Banskobystrickou a novozriadenou Žilinskou diecézou.

Dnes teda, milí bratia a sestry, ďakujeme Pánovi pri príležitosti 15. výročia zriadenia Bratislavskej arcidiecézy a zriadenia metropolitného sídla v Bratislave.

Homília bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského

Milí bratia a sestry,

jedným z pojmov, ktoré v súčasnosti patria k nášmu každodennému životu, patrí aj slovo sieť.

Vo všeobecnosti ju chápeme ako spojenie mnohých bodov do jedného účinného celku.

Aj náš Pán opakovane hovoril o sieti.

Zanechal nám podobenstvo o sieti ako obraz Božieho kráľovstva.

Nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.

Nebeské kráľovstvo je sieť, ktorá zachytáva, a keď si pripomenieme Pánove slová, Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať, ani nepovedia: aha, tu je, alebo tamto je, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.

Môžeme povedať, že Božie kráľovstvo je duchovná a živá sieť, ktorá je medzi nami a ktorá zachytáva, ktorá je medzi nami, je tu vždy prítomná od Ježišovho vzkriesenia, aby nás Pán Boh zachraňoval pre večný život.

Pridajme k nášmu uvažovaniu vyjadrenie, ku ktorému nás vedie oslava 15. výročia zriadenia Bratislavskej arcidiecézy.

Každá diecéza je spoločenstvo Božieho ľudu, ktorý je zverený biskupovi, aby ho za spolupráce presbytéria pastoračne viedol, utváral partikulárnu cirkev, v ktorej je skutočne prítomná a účinkuje jedna svätá katolícka a apoštolská Kristova Cirkev.

Môžeme teda povedať, že každý jeden z bratov a sestier z podielu Božieho ľudu je duchovným bodom neviditeľnej, ale živej a účinnej siete Božieho kráľovstva, ktorá zachytáva, aby Pán Boh zachraňoval v konkrétnom čase a na konkrétnom území.

Hľa, tu máme pred sebou takto jednu z možností, ako rozmýšľať nad sebou samými v dnešný deň slávnosti.

To sme my: partikulárna cirkev Bratislavskej arcidiecézy, veriace spoločenstvo, Boží ľud, duchovná sieť, ktorá milosrdne slúži, aby Pán zachraňoval.

To sme my, podiel Božieho ľudu so svojím diecéznym biskupom, s pomocným biskupom, s vami, bratia kňazi a diakoni, ktorí máme službu pastierov, ktorí sme povolaní viesť spoločenstvo na jeho ceste v sile Ducha Svätého, Ducha Otca, ktorý nám je posielaný vždy znova v mene Syna Ježiša, Ducha toho, ktorý je väčší ako všetci a ktorý nám je daný skrze Krista, ktorý sa pre nás stal malým, Ducha - nášho Zástancu a Potešiteľa.

Vďaka nemu žijeme v Božej prítomnosti, vieme si ju pretvoriť, počúvame jeho slovo, vďaka nemu sme vždy znova oslobodzovaní od nepokoja a strachu a prijímame do srdca ten pokoj, ktorý nám zanechal Ježiš a ktorý nám svet nemôže dať.

Boží Duch Svätý sprevádza ľud na dlhej ceste, ktorá sa tiahne medzi prvým a druhým príchodom Krista.

V úryvku z evanjelia sme počuli – odchádzam a vrátim sa k vám – povedal Ježiš apoštolom.

Medzi Kristovým odchodom a návratom je čas Cirkvi, čas spoločenstva Božieho ľudu, ktoré je Kristovým duchovným telom.

Je tu už dvetisíc rokov, ktoré doteraz uplynuli.

Čas v Cirkvi však pokračuje; pokračuje čas Otcovho a Synovho Ducha.

On je ten náš pravý formátor, ktorý pretvára srdcia učeníkov, priťahuje ich, aby sa vždy znova zamilovali do Ježiša, aby si zamilovali Ježiša, svojho Pána, povzbudzuje ich, aby vždy znova pozorne počúvali jeho slovo, aby pozorovali a rozjímali jeho tvár, v ktorej môžu spoznávať Otca.

Dáva im silu, aby ich pozemské jestvovanie mohlo sa pripodobňovať Pánovmu požehnanému ľudskému jestvovaniu, lebo on bol ten, ktorý nám ukazuje, čo to znamená byť chudobný v duchu, trpiaci, tichý, hladný po spravodlivosti, milosrdný a čistého srdca, tvorca pokoja, prenasledovaný pre spravodlivosť.

Pán Ježiš sa tak pôsobením Ducha Svätého stáva cestou, po ktorej máme kráčať.

Ak ma niekto miluje, zachová moje slovo – hovorí Pán Ježiš a dodáva: slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, ktorý ma poslal.

Ako Ježiš odovzdáva Otcove slová, tak Duch pripomína Cirkvi Kristove slová.

A tak ako láska k Otcovi viedla Ježiša k tomu, aby sa živil jeho vôľou, aj naša láska k Ježišovi sa prejavuje poslušnosťou jeho slovám.

Ježišova vernosť Otcovej vôli môže byť učeníkom sprostredkovaná prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý vlieva do našich sŕdc Božiu lásku.

Nový zákon nám teda predstavuje Pána ako Otcovho misionára.

Sme pozvaní, aby sme na neho upierali svoj pohľad, pretože poslanie Cirkvi existuje len natoľko, nakoľko je pokračovaním Kristovho poslania.

Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.

Evanjelista dokonca aj tak plasticky zdôrazňuje, že toto odovzdanie sa uskutočňuje v Duchu Svätom.

Zapísal: dýchol na neho a povedal: prijmi Ducha Svätého.

Kristovo poslanie sa naplnilo v láske.

Vo svete zapálil oheň Božej lásky.

Povedal: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul.“

Je to láska, ktorá dáva život, preto je Cirkev poslaná šíriť Kristovu lásku vo svete, aby ľudia mali život a mali ho v hojnosti.

Cirkev sa cíti učeníčkou a misionárkou tejto lásky.

Misionárkou len natoľko, nakoľko je učeníčkou, to znamená, že Cirkev je misionárkou, nakoľko je schopná dať sa vždy s novým úžasom priťahovať sa k Bohu, ktorý nás miloval a miluje vždy ako prvý.

Lebo ako vyjadril svätý Ján, apoštol, láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že Boh miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.

Cirkev sa rozvíja prostredníctvom príťažlivosti.

Tak ako Kristus priťahuje všetkých k sebe silou svojej lásky, ktorá vrcholí v obete kríža, tak aj Cirkev plní svoje poslanie do tej miery, že spojená s Kristom vykonáva celú svoju činnosť v duchovnom a konkrétnom súlade s láskou k svojmu Pánovi.

To všetko platí o Cirkvi.

Teda k tomu všetkému je pozvaná každá partikulárna cirkev.

Môžeme istým spôsobom si prispôsobiť výrok proroka Ozeáša o Božej láske, ktorý znie takto: povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.

A my môžeme povedať: sieťou ľudskosti som ich zachytil, povrazmi lásky priťahoval, bol som ako, kto dvíha jarmo strachu a úzkosti ponad ich líca, skláňal som sa k nemu, aby mal istotu Božej blízkosti.

To je tá živá duchovná sieť Božieho kráľovstva aj partikulárnej cirkvi.

V dnešný deň, milí bratia a sestry, chcem poďakovať: ďakujem za rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. a prosím, nech ho Pán oslávi, a rovnako aj otca kardinála Jozefa Tomka, ktorý bol vykonávateľom rozhodnutia pápeža, nech ho Pán oslávi.

Nech Pán oslávi všetkých zomrelých diecéznych kňazov Bratislavskej arcidiecézy aj všetkých kňazov rehoľníkov, ktorí pôsobili na území Bratislavskej arcidiecézy.

Ďakujem otcovi nunciovi Nicolovi, ale aj všetkým otcom nunciom za podporu našej arcidiecézy v uplynulom období.

Ďakujem všetkým otcom biskupom Bratislavskej provincie.

Ďakujem za otca pomocného biskupa Jozefa.

Ďakujem za vás všetkých, milí bratia kňazi a diakoni, za všetkých zasvätených bratov a sestry, ktorí žijú na území Bratislavskej arcidiecézy, za katechétov, za všetkých laických spolupracovníkov v celej arcidiecéze, za všetkých, ktorí sa vo svojich rodinách usilujete o manželskú lásku a príkladnú výchovu detí, za všetkých seniorov a chorých, ktorí nasledujú Krista v utrpeniach, za mládež, ktorá vedená Božou milosťou sa nadchýna nasledovaním Pána.

A tak v dnešný deň, keď slávime 15. výročie ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy, prosím o príhovor Sedembolestnú Pannu Máriu, našu národnú patrónku, svätého Martina, patróna katedrály a arcidiecézy, svätého Jána Almužníka, svätú Alžbetu, blahoslavenú Zdenku Schelingovú a blahoslaveného Titusa Zemana.

Prosím vás všetkých o modlitbu za všetkých bratov a sestry v duchovnom spoločenstve Bratislavskej arcidiecézy, aby sme v sile Ducha Svätého mohli byť pevným nositeľom Božej blízkosti v duchovnej a živej sieti ľudskosti a lásky.

Aby sme sprostredkovali Ducha Svätého, ktorý vždy znova dvíha najrozličnejšie jarmá z našich pliec ponad naše líca.

A aby sme vždy znova dosvedčovali Božiu lásku, ktorá je ako láskavé rodičovské objatie.