Buďme lampášikmi evanjelia pre druhých

Katolícka cirkev slávi 6. augusta sviatok Premenenia Pána.

Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v Ježišovom pozemskom živote.

Sviatok Premenenia Pána sa slávil v rôznych termínoch.

Až pápež Kalixt III. v roku 1456 nariadil jeho slávenie 6. augusta.

Mohamedánski Turci vtedy ničili kresťanské krajiny a pápež chcel aj touto slávnosťou pozdvihnúť srdcia ľudí k Bohu a vyprosovať pomoc.

Pre všetkých je pripomienkou Ježišovej slávy a povzbudením očakávať nebeskú slávu, ktorú nám pripravil v nebi.

Okrem 6. augusta si v liturgii pripomíname Premenenie Pána na Druhú pôstnu nedeľu, keď sa číta evanjelium o premenení.

Svätý Matúš píše:

O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty.

Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.

No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“

A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych“ (Mt 17, 1 - 9).

Kde sa stala táto udalosť, nevieme.

Tradícia hovorí, že to bolo na vrchu Tábor, ktorý sa týči priamo v srdci Galiley uprostred nížinatej krajiny.

Stalo sa to zrejme v druhom roku Pánovho účinkovania (asi roku 29) medzi židovskými sviatkami Veľkej noci (alebo Turícami) a Sviatkami stánkov.

Vrch Tábor bol zrejme veľmi vhodný na nerušenú meditáciu spojenia s Bohom.

Tak ako kedysi Daniela ohromil zjav Božej slávy (porov. Dan 10, 6), tak aj apoštoli boli vo vytržení.

Peter vyjadril túžbu zostať v takejto sláve, keď nevedomky povedal: „Postavme tu tri stánky.“

Spolu s Ježišom sa pri jeho premenení zjavili aj dve najväčšie postavy Starého zákona: Mojžiš a Eliáš.

Symbolizujú celé Božie zjavenie v Starom zákone, ktoré sa teraz napĺňa a vrcholí v samotnom Ježišovi.

Sám Boh Otec potvrdzuje tieto veci hlasom z neba: „Toto je môj milovaný Syn…“

Vtedy traja apoštoli padajú na zem, plní strachu a bázne pred Bohom.

No Ježiš hovorí: „Nebojte sa!“

Zakázal im hovoriť o tomto videní až do svojho zmŕtvychvstania.

Traja apoštoli sa tak stali svedkami jeho slávy, ktorá ho čakala po diele vykúpenia.

Nechcel však vopred pobúriť ešte viac svojich nepriateľov a takisto nechcel, aby sa traja apoštoli vyvyšovali nad iných.

Oslava Krista, ktorá bude kompletná, úplná a definitívna

Aj pápež Benedikt XVI. sa 5. augusta 2007 vo svojom príhovore pri modlitbe Anjel Pána zameral na sviatok Premenenia Pána.

„Drahí bratia a sestry, v dnešnú 18. nedeľu v Cezročnom období nás Božie slovo nabáda zamyslieť sa nad tým, aký by mal byť náš vzťah k materiálnym veciam.

Bohatstvo, aj keď samo osebe je dobré, nemožno považovať za absolútne dobro.

Predovšetkým nám nezabezpečuje spásu, ba dokonca by sa dalo povedať, že by ju mohlo vážne ohroziť.

Práve pre toto nebezpečenstvo Ježiš varuje svojich učeníkov v evanjeliu na dnešnú nedeľu, že je múdre a vznešené nehromadiť si poklady na zemi, kde ich ničí moľ a hrdza, lebo všetko sa môže znenazdania pominúť.

Skutočné poklady, ktoré by sme mali my kresťania neustále hľadať, sú hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.

Toto nám dnes pripomína sv. Pavol v Liste Kolosanom a dopĺňa, že náš život je s Kristom ukrytý v Bohu (porov. 3, 1 – 3).

Na to, aby sme upriamili zrak smerom hore, k nebu, nás vyzýva sviatok Premenenia Pána.

V evanjeliovej rozprave o premenení na vrchu sme dostali Božie znamenie, ktoré nám umožňuje nahliadnuť do kráľovstva svätých, kde sa aj my na konci našej pozemskej púte budeme môcť zúčastňovať na oslave Krista, ktorá bude kompletná, úplná a definitívna.

Celý vesmír sa premení a ukáže sa nebeské zjavenie spásy.

Nech nás Panna Mária, ktorá má väčšmi ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť účasť na Kristovom tajomstve, podopiera na našej ceste viery, rovnako ako nás na to v týchto dňoch vyzýva liturgia: používaním vlastných síl, ktorými si podrobujeme zem; nedať sa ovládnuť chamtivosťou a egoizmom, ale čoraz viac hľadať to, čo sa páči Bohu.“

Zdroj: -TK KBS-