Čo nás nič nestojí, za nič nestojí

Pred prestolom katedrálneho chrámu v Prešove v nedeľu 25. júna pokľakli traja diakoni, aby skrze vkladanie rúk vladyku Petra Rusnáka prijali sväté tajomstvo Kristovho kňazstva.

Svätú liturgiu spoločne s vladykom a novokňazmi koncelebrovalo 30 kňazov a traja diakoni.

Presbyterské rady Prešovskej archieparchie sa rozšírili o Martina Dlužanina z Humenného, Reného Fečka z Kolboviec a Martina Simka z Andrejovej.

Vladyka Peter v homílii poukázal na horlivosť a vieru pohana stotníka z evanjelia, ktorý prišiel prosiť Ježiša o uzdravenie svojho sluhu.

„Kristus pochválil stotníka, pretože takú vieru nevidel v celom Izraeli. Môžeme sa hneď aj pýtať, akú vieru vidí Kristus v celej Gréckokatolíckej cirkvi? Akú vieru a odhodlanie dnes vidí vo vás, drahí novokňazi, ktorí o chvíľu prijmete milosť Kristovho kňazstva?“

Vladyka ďalej pokračoval opisom dnešnej doby, v ktorej každý človek akoby hľadal život bez kríža, bez ťažkostí, bez akýchkoľvek problémov, nazdávajúc sa, že keď toto dosiahne, bude šťastný.

No keď to šťastie neprichádza, tak začína viniť Boha, že mlčí, že nekoná.

A tak aj veriaci, ktorý možno pravidelne putuje na najznámejšie miesta kresťanského sveta, aby si tam vymodlil ten svoj lepší život bez kríža, bez choroby, bez problémov, zrazu zisťuje, akú má slabú vieru.

„Dnes naši novokňazi budú čítať vyznanie viery, zložia kňazskú prísahu, ale dôležité je, nech to nezostane len v ich ústach, nech tieto slová nebudú len prečítané z papiera, ale nech tieto slová vychádzajú z plnosti ich viery a táto viera nech neustále narastá rokmi v ich pastoračnej službe,“ dodal v homílii vladyka Peter.

Kňazská vysviacka sa uskutočnila v rámci archijerejskej svätej liturgie po cherubínskej piesni.

Súčasťou kňazského svätenia v byzantskom obrade je najprv predstavenie svätencov svätiteľovi, potom trikrát v sprievode kňaza obchádzajú oltár a bozkávajú jeho štyri rohy, lebo odteraz už budú pri ňom stáť ako priami vysluhovatelia a správcovia Božích tajomstiev.

Po vyznaní viery a sľube poslušnosti Svätému Otcovi a biskupovi nasledovala podstatná časť kňazskej vysviacky – vkladanie rúk a modlitba vladyku. Nakoniec za spevu Axios – Je hodný prijali znaky kňazskej služby kňazské rúcho a liturgikon – knihu pre slávenie nekrvavej obety.

Potom už spolu so svojím biskupom a ostatným duchovenstvom slávili svätú liturgiu.

Na konci sa za všetkých novokňazov poďakoval Martin Dlužanin, ktorý zdôraznil dôležitosť obety v kňazskej službe.

Novokňaz poďakoval Bohu, vladykovi, predstaveným fakulty a seminára za sprostredkovanie milostí, kedy mohli dospieť do momentu prijatia tejto ničím nezaslúženej milosti a daru kňazskej služby.

Do pastorácie ako kapláni v rôznych farnostiach Prešovskej archieparchie nastúpia od 15. júla.