František im prejavil pozornú a vďačnú lásku
Počas návštevy pápeža Františka na Slovensku pomimo veľkých podujatí, ktoré boli v jeho programe, pozornosť mnohých médií u nás aj vo svete zaujala i jeho neplánovaná a časovo veľmi krátka návšteva 14. septembra v jezuitskom exercičnom dome v Prešove.
Svätý Otec dal zamestnancom exercičného domu, ktorí pracovali na príprave obeda pre biskupov, svoje požehnanie. Zároveň si prezrel jedlo, ktoré pripravili. Snímka: Archív –JŠ–
Cieľom pápežovej návštevy exercičného domu bolo predovšetkým stretnúť sa s našimi zamestnancami, osobitne v kuchyni, kde kuchárky a ostatní pripravovali obed pre vyše sto hostí, predovšetkým pre biskupov východného a západného obradu.
Myšlienka tejto návštevy sa zrodila vo chvíli, keď sa naši zamestnanci chystali na stretnutie so Svätým Otcom, ale veľmi zosmutneli, keď sa dozvedeli, že to nebude možné, pretože budú musieť pripraviť obed pre toľkých hostí.
V nedeľu 12. septembra pri stretnutí jezuitov so Svätým Otcom v Bratislave na nunciatúre náš predstavený páter Ján Benkovský porozprával pápežovi Františkovi, ako veľmi sa chceli naši zamestnanci s ním stretnúť, ale kvôli príprave obeda to nebude možné.
Uviedol tiež, že to nie je ďaleko od miesta, kde bude sláviť Božskú liturgiu. Niektorým sa tie slová zdali prismelé. Organizátori návštevy tvrdili, že to nie je možné. Svätý Otec však zareagoval, že síce organizátor jeho cesty je veľmi prísny, ale aby mu to ešte pripomenuli, čo sa neskôr aj stalo. Viac sme sa však nedozvedeli.
Pápež František sa pozdravil s členmi komunity v exercičnom dome. Snímka: Archív –JŠ–
Dar zhora
Istotu, že Svätý Otec k nám príde, sme mali až asi hodinu a pol pred jeho príchodom, keď do areálu nášho exercičného domu vstúpila ochranka a začala pripravovať jeho príchod.
Keď sa asi štvrťhodinu po skončení liturgie pápež František objavil u nás, vnímali sme jeho návštevu v exercičnom dome nie ako prekvapenie, ale ako dar zhora, ako malý či veľký zázrak.
Keď vstúpil do kuchyne, povedal s úsmevom: „Keďže ste nemohli vy prísť ku mne, prišiel som ja k vám.“ S každým sa osobne pozdravil podaním ruky a poďakoval im za ich službu. Keďže nám vypomáhali aj rehoľné sestry z Congregatio Jesu, požiadal, aby mu podali jeho tašku.
Z nej vybral svoj breviár a z neho pohľadnicu, ktorú mu ešte v Argentíne poslala sestra z tejto rehole a on si ju uchovával. Na stretnutí bol aj náš rehoľný brat Milan a tiež náš údržbár.
So všetkými zotrval Svätý Otec v krátkom rozhovore, prezrel si pripravený obed, prítomným dal svoje požehnanie, odfotil sa s nimi a každému podaroval ruženec. Pri odchode z priestoru kuchyne sa veľmi milo a osobne pozdravil s členmi našej komunity, ako aj s provinciálom Jozefom Šofrankom.
Pápež s nami krátko požartoval, podaroval nám ruženec, pričom mu páter Benkovský poďakoval za prejav jeho vďačnej a veľkodušnej lásky k tým, ktorí sú často v pozadí, a predsa sú veľmi dôležití.
Snímka: Archív –JŠ–
Pozorné a vďačné gesto
Potom Svätý Otec pokračoval autom do Košíc. Pri vychádzaní z nášho exercičného domu sa ešte zastavil pri arcibiskupovi Jánovi Babjakovi a zvestoval mu: „Budete mať chutný obed.“
Jednoduché, malé, no pozorné a vďačné gesto pápeža Františka veľmi oslovilo nielen našich zamestnancov, ktorí z toho budú dlho žiť, ale aj toľkých ľudí vo svete. Zakúsili sme, aké je dôležité aj malé veci robiť s veľkou a vďačnou láskou.
Napokon, ani malý prejav vďačnej lásky nepríde o svoju odmenu, ako to povedal Ježiš. Pri pápežovej krátkej návšteve pozornej a vďačnej lásky sme prakticky prežili múdre slová nemeckého básnika Johanna Wolfganga von Goetheho: „To najväčšie, čo je v človekovi, je vďačnosť.“
Prežili sme však aj to, ako veľmi málo stačí pozornej a vďačnej lásky, aby sa na našej tvári, v našom srdci zrodila radosť a zmenila atmosféra našich vzájomných vzťahov, aby sa náš život stával ľudskejším a krajším. Vďaka ti, Pane, za tento dar.
Autor je moderátor Exercičného domu sv. Ignáca v Prešove.