Ilustrovaný Faust uzrel svetlo sveta
Ako vznikala a o čom je knižná novinka Spolku svätého Vojtecha priblížili (zľava) ilustrátor Miroslav Cipár, PR manažérka SSV Martina Grochálová a germanista Ján Čakanek. Snímka: KN/Erika Litváková
Jedno z najznámejších diel nemeckého spisovateľa Johanna Wolfganga Goetheho sa Spolok svätého Vojtecha (SSV) rozhodol vydať v kompletnom preklade Mórica Mittelmanna Dedinského spred 50 rokov.
Prečo katolícke vydavateľstvo siahlo po tomto titule? „SSV si od začiatku dával za cieľ vydávať hodnotné literárne diela a predovšetkým v 30. a 40. rokoch minulého storočia publikoval knihy svetových autorov. V posledných rokoch sme na túto tradíciu nadviazali a každý rok sme na trh priniesli jedno z klasických literárnych diel, ako napríklad Exupéryho Citadelu, Chestertonove publikácie a naposledy Snúbencov od Alessandra Manzoniho,“ vysvetlil Ivan Šulík.
Ilustrácie ako pridaná hodnota
Keďže v prípade Fausta nejde o nový preklad, vydavateľstvo premýšľalo, akú pridanú hodnotu by knihe mohlo dať. „Na spoluprácu sme oslovili uznávaného akademického maliara Miroslava Cipára. Jeho impozantné ilustrácie nie sú výsledkom nejakých momentálnych nálad či silných emócií. Naopak, sú výsledkom dlhodobého štúdia a premýšľania nad príbehmi, ktoré Faust prináša,“ konštatoval riaditeľ SSV.
Miroslav Cipár sa knihu rozhodol ilustrovať ako niečo tajomné. „Mal som pocit, že dej Fausta je v priestore medzi zemou a nebom. Je to nejaký medzipriestor. Z tejto predstavy som vychádzal pri ilustráciách.“
Ako dodal, nebola to jednoduchá úloha. „Bolo treba prečítať knihu. Tak som sa do nej pustil, preskakoval som časti, až som zistil, že nemám z toho celkom súvislý dojem. Musel som sa vrátiť naspäť a systematicky čítať. Keď si predstavíte, aká obsiahla je tá kniha, tak to trvá dlho.“
Goethe písal Fausta 60 rokov
Germanista a autor štúdie o Faustovi Ján Čakanek z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pripomenul, že Johann Georg Faust bol skutočnou osobou. „Reálne žil v Nemecku na prelome 15. a 16. storočia.
Vo svojej dobe sa preslávil ako vedec, respektíve ako človek, ktorý chce všetko poznať. Túžil poznať najzákladnejšie pravdy o ľudskom živote, vesmíre a prírode.“ Keď však Faust zistil, že nevie pochopiť, prečo fungujú prírodné zákonitosti tak, ako fungujú, odišiel od toho rozumového a stal sa z neho mág a veštec.
Po smrti sa začali o ňom šíriť legendy a povesti o jeho spolčení s diablom, čím vošiel do ľudovej slovesnosti. „Vznikali prvé knižky ľudového čítania. Jednou z nich bola História o doktorovi Faustovi. Vyšla v roku 1587, čiže polstoročie po Faustovej smrti. Túto knižku čítal aj Goethe a fascinovalo ho, že v minulosti žil človek, ktorý túžil až po božských vedomostiach. A tak začal písať vlastného Fausta,“ priblížil Ján Čakanek.
Goethe pracoval na diele s tvorivými pauzami 60 rokov. „Nad slávnou časťou o pakte Fausta s Mefistofelesom rozmýšľal 30 rokov. Nazval to Veľká medzera. Nevedel, ako naformulovať túto stávku,“ poznamenal germanista Ján Čakanek. Dodal tiež, že v diele je prítomný aj náboženský motív. Aký, to sa dozviete, keď sa začítate do čerstvej novinky od Spolku svätého Vojtecha.