Ján Havlík bude blahorečený

Ján Havlík bol bohoslovcom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.

Zomrel ako 37-ročný na následky dlhoročného nespravodlivého väznenia.

Najkrajší vianočný dar 

„S veľkou radosťou som dnes prijal správu o rozhodnutí Svätého Otca Františka zapísať do zoznamu blahoslavených aj nášho spolubrata, seminaristu Janka Havlíka. 

Zomrel pre svoju vieru a vernosť Cirkvi, ktoré nedokázali zlomiť ani krutosti väzenia, kde strávil 11 rokov svojho mladého života. 

Nikdy sa nestal kňazom, aj keď ním naozaj túžil byť, no napriek tomu bol skutočným misionárom, ktorý zapaľoval iných svojou hlbokou vierou, ale aj dobrotou a ľudským prístupom. 

Pre celú duchovnú rodinu sv. Vincenta je toto rozhodnutie asi tým najkrajším a nielen vianočným darom, ktorý nám pápež mohol dať. 

Veľmi si to vážime a zo srdca ďakujeme,“ uviedol v reakcii provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, páter Tomáš Brezáni, CM. 

Kto bol Ján Havlík?

Ján Havlík je rodákom z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce.

Narodil sa 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí.

Rodina bola veľmi chudobná.

Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou.

Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.

V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.

Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov.

Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil.

V máji 1949 zmaturoval.

O rok neskôr, v máji 1950, bol spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná.

Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950.

Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.

Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB.

Jána Havlíka a jeho spolubývajúcich zatkli.

Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov.

Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia.

Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.

Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom.

Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni, kde bol podrobený ťažkej psychickej tyranii, takzvanému „mučeniu v bielych rukavičkách“.

Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok.

Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach.

Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.

V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.

Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.

Diecézna fáza procesu blahorečenia trvala necelých päť rokov.

Uzavreli ju 24. februára 2018.

V októbri 2021 bolo ukončené „Positio super martyrio“ Božieho služobníka Jána Havlíka.

Tzv. positio obsahuje materiál dôkazov, dokumentov a svedectiev o mučeníctve Božieho služobníka.

Pripravené positio skúmali konzultori, teológovia Kongregácie pre kauzy svätých.

Pápež František 14. decembra 2023 rozhodol, že uzná mučeníctvo Jána Havlíka.

Zdroj: vincentíni/-TK KBS-