Jedinečná osobnosť pre celé Slovensko

Marek Šmid, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity a v rokoch 2000 – 2004 radca Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici
S kardinálom Tomkom sme si boli veľmi blízki. Chodili sme na prechádzky pri Bazilike svätého Petra. Keď som mal nejaké dôležité otázky, ktoré som mal riešiť, či už na ambasáde, alebo osobné, tak som sa s ním radil. Bol veľká autorita, mal prehľad o všetkých vzťahoch vo Vatikáne a vedel veľmi dobre poradiť.

Z konkrétnych zážitkov si spomínam na záležitosť svätorečenia 120 čínskych mučeníkov v roku 2000. Sedeli sme spolu v jeho pracovni, keď mu prišiel mail od čínskej vlády. Vystríhali ho pred týmto svätorečením, lebo by vraj mohlo zhoršiť vatikánsko-čínske vzťahy. On mi ale povedal myšlienku, ktorá mi utkvela v pamäti: „Ak je niečo spravodlivé – ako v tomto prípade, keď ide o mučeníkov –, treba to vyhlásiť, hoci sa aj silné štáty vyhrážajú.“ To ma utvrdilo, že Vatikán nie je iba kompromisný, čo sa mu niekedy vyčíta, ale na prvé miesto kladie pravdivosť situácie. Vyhlási sa to, čo je správne, aj keby to mohlo viesť k nejakým nedorozumeniam.

Samozrejme, Vatikán si časté nedorozumenia so štátmi nemôže dovoliť, ale v tomto prípade som sa stretol s opačným momentom.
Kardinál Tomko bol vtedy zodpovedný za evanjelizáciu národov a jeho názor bol pre Vatikán i pápeža veľmi relevantný. Bol som rád, že práve slovenský kardinál uprednostnil pravdu pred kompromisnými krokmi, ktoré by síce viedli k dobrým vzťahom, ale pravda by ustúpila do úzadia.

Pavol Zvara, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme
Na kardinála Tomka si spomíname s vďačnosťou. Ďakujeme za všetko, čo urobil pre Cirkev a slovenský národ. Najmä v súvislosti s domom, ktorý majú Slováci v Ríme – s Pápežským slovenským ústavom a Kolégiom sv. Cyrila a Metoda. On bol jedným zo spoluzakladateľov, pamätník všetkých tých chvíľ, všetkých zápasov, ale aj víťazstiev pre Cirkev, pre spásu duší, pre ľudí, ktorí majú dobrú vôľu. Za to mu ďakujeme.

Často prichádzal do nášho domu - bol to vlastne jeho dom, v ktorom sa cítil skutočne dobre. Medzi nami a sestrami satmárkami, ktoré boli v jeho domácnosti, pookrial. Boli to vždy inšpiratívne, povzbudzujúce stretnutia, naplnené silnou životnou skúsenosťou tohto muža.

Bol plný entuziazmu a odhodlania až do posledných chvíľ. To bol pre mňa veľký príklad a povzbudenie zakaždým, keď sme sa stretli. Energia z neho, ako sa hovorí, skutočne sršala. Vždy sa zaujímal o to, čím žijeme, čím žijú mladí kňazi, čím žije Cirkev na Slovensku. Keď mohol a vedel, tak vždy veľmi ochotne poradil.

V akejkoľvek ťažkosti v ňom jestvovala vnútorná vzpriamenosť, ktorá pochádzala z jeho hlbokej viery v Boha.

Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska
Sme všetci veľmi vďační za dar života otca kardinála, zostáva pre nás jedinečnou osobnosťou. A myslím, že aj pre celé Slovensko, veriacich i neveriacich - bol to totiž človek všeobecne známy a hlboko ľudský. Z posledných pekných spomienok môžeme spomenúť, ako sa zúčastnil na stretnutí Svätého Otca Františka s mladými v Košiciach. A tiež na ďakovnej púti, keď sme boli pápežovi Františkovi ďakovať za jeho návštevu. Aj tam bol s nami v Aule Pavla VI. a ďakovali sme spolu za túto návštevu. Dokonca sa všetkým prihovoril.

Bol to človek, ktorý miloval svoju krajinu a jej ľudí. Bol ušľachtilý, duchovne akoby vždy vzpriamený. To som na ňom obdivoval. V akejkoľvek ťažkosti v ňom jestvovala vnútorná vzpriamenosť. Myslím, že pochádzala z jeho hlbokej viery v Boha. Keď prišiel k ľuďom, tak prišiel ako človek, ktorý chcel svedčiť o Bohu. Zostáva pre nás veľkým životným príkladom krásneho človeka a vynikajúceho kňaza, biskupa, kardinála.

Cyril Vasiľ, košický eparcha a bývalý sekretár Kongregácie pre východné cirkvi
Naša cirkev bude na neho spomínať ako na verného syna Cirkvi, rodu verného Slováka, ale aj hrdého východniara, ktorý sa hlásil k tomu, že je z východu. Vždy spomínal na to, že ako študent prechádzal z michalovskej železničnej stanice okolo chrámu redemptoristov, kde ich čakával dnes už blahoslavený Dominik Trčka. Ten ich pozval na krátku modlitbu, a preto má jeho spojenie s našou cirkvou hlboké korene.

Počas posledných rokov môjho pobytu v Ríme som sa s kardinálom často stretával, keďže sme boli susedia. Preto je moja spomienka naňho spojená s obdivom a s vďačnosťou Bohu, ktorú najlepšie vyjadríme v spoločnej modlitbe.

Ivan Ružička, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska
Mám ešte živé spomienky z ďakovnej púte v Ríme. Kardinál Tomko tam slovenských pútnikov veľmi srdečne privítal. Pre mňa to bolo zaujímavé aj z toho hľadiska, že predtým som sa s ním osobne stretol, aby sme dohodli vystúpenie v Aule Pavla VI., a potom som mal možnosť ho tam pred pútnikmi aj uviesť.