Jeho životným princípom bola láska

Ján Letz sa narodil 23. januára 1936 v Žiline v rodine slovenského jazykovedca Bela Letza. Pôvodne vyštudoval chémiu, no od roku 1958 sa tajne zaoberal filozofiou a teológiou pod vedením Jozefa Porubčana, SJ, ktorého navštevoval na laze Šípkov v nádhernom prostredí Strážovských vrchov.

Hoci pôsobil na rôznych pracoviskách ako vedecký a výskumný pracovník, filozofia a teológia ho už neopustili. Komunistický režim neumožňoval, aby sa im venoval verejne, preto bol nútený tvoriť tajne. Angažoval sa v štruktúrach podzemnej Cirkvi, no mal vedecké ambície.

Usiloval sa o rozvoj kresťanskej filozofie a teológie, ktoré v nepriaznivých pomeroch u nás značne stagnovali. Tak vzniklo na slovenské pomery skutočne impozantné dielo.

V rokoch 1970 – 1989 vydal samizdatom 40 väčších filozofických a náboženských prác (monografií, zborníkov, súborov štúdií, portrétov mysliteľov), z ktorých väčšina dodnes ostala v samizdate. Vytvoril originálnu koncepciu experienciálno-evolučnej a kreačno-evolučnej filozofie.

Spolupracoval s mnohými osobnosťami kresťanského i občianskeho disentu: Jánom Chryzostomom Korcom, Františkom Rábekom, Antonom Tyrolom, Jurajom Akvinasom Gaburom, Antonom Semešom, Jozefom Opralom, Antonom Srholcom, Martinom Laukom, Pavlom Straussom, Rudolfom Lesňákom, Petrom Haťapkom, Michalom Vaškom a mnohými inými.

Kresťanská akadémia

Od roku 1986 sa začala budovať Kresťanská akadémia. Jána Letza do projektu zasvätil Anton Semeš. Peter Haťapka spolu s tvrdošínskym farárom Júliusom Chalupom zabezpečili pri Oravskej priehrade chatu, kde sa stretnutia väčšinou konali.

Na koncepčnej a prednáškovej činnosti akadémie sa podieľal predovšetkým Anton Srholec a Ján Krajňák. V rámci akadémie sa rozhodli vybudovať Studium christianum ako vedecko-vzdelávací, informačný a osvetový spolok.

Tajné prednášky spojené s diskusiami sa konali v priemere štyrikrát ročne a trvali dva až tri dni. Koncom 80. rokov Ján Letz pracoval v redakcii samizdatového časopisu Radosť a nádej a spolupracoval so samizdatovým časopisom Hlas Slovenska.

Participoval tiež na preklade knihy Wernera Kellera A Biblia má predsa pravdu, ktorá vyšla v roku 1969. Z nej čerpali veriaci vedomosti v čase normalizačného ateizmu.

Keď sa pomery trochu uvoľnili, z nemčiny preložil dielo Alberta Schweitzera Kultúra a etika, ktoré vyšlo v roku 1986. Ján Letz si stále zachovával mladíckeho ducha. Na sídlisku v bratislavskom Ružinove, kde býval, hrával futbal s chlapcami a organizoval sobotňajšie výlety do Malých Karpát.

S partiami priateľov, ktorých spájala láska k horám, diskutovali o filozofii a teológii počas horolezeckých túr na tatranské končiare.

Nové výzvy i problémy

Po páde komunistického režimu sa uvoľnili pomery, ale objavili sa nové výzvy i problémy. Ján Letz sa zapojil do spoločenského diania. Diskutoval v televízii, rozhlase a písal články do rôznych časopisov. V  utvárajúcom sa priestore slobody malo svoje miesto kresťanské myslenie.

Jeho dovtedajšia dráha logicky vyústila v zakotvení v univerzitnom prostredí. Vychoval generácie študentov. Bol prísny a náročný, ale vždy chápavý a láskavý.

Od roku 1990 pôsobil ako vedúci novozriadenej Katedry humanistiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, vedúci Katedry etiky a sociálnej práce Fakulty humanitných vied UKF v Nitre a od roku 1992 na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde v roku 1996 založil a do roku 2006 viedol katedru filozofie.

V roku 1991 sa spoločne s Antonom Hlinkom a ďalšími aktivistami podieľal na založení Slovenskej katolíckej akadémie. Angažoval sa aj v Ústredí slovenskej kresťanskej inteligencie.

Bol členom Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Od roku 1990 vydal 18 monografií a vyše 260 prác v časopisoch a zborníkoch, kde rozvinul originálne koncepty kresťanského myslenia.

Spomeňme aspoň práce Teória poznania (1992), Metafyzika a ontológia (1993), Filozofická antropológia (1994), Mystičky Západu (2002), Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy (2010), Filozofia v celostnom porozumení (2012), Kristológia z filozofického pohľadu (2014), Boh z pohľadu súčasného stavu poznania a myslenia (2018).

Svoje životné osudy a vývoj myslenia zachytil v publikácii Život v hľadaní pravdy (1996). Jeho postoj a  názory k  základným otázkam hodnôt a smerovania spoločnosti prináša kniha Rozhovory s profesorom Jánom Letzom (2017).

Najdôležitejším bytostným a životným princípom profesora Jána Letza bola láska. Prejavovalo sa to nielen v jeho filozofických teóriách, ale aj v každodennom živote. Bol láskavým manželom, otcom a starým otcom. Miloval Boha, prírodu, hory a ľudí.