Juliana – svätica, ktorá spútava zlého ducha okovami

Pôvod mena Juliana pochádza z latinského mužského mena Július, čo znamená: pochádzajúci z rodu Júlia, Júliovcov.

Toto meno nosil aj rímsky cisár Flavius Claudius Julianus.

Pôvod mena Juliana však môžeme odvodiť aj zo spojenia z dvoch mien: Júlia a Anna.

Juliana sa narodila okolo roku 285 v Nikomédii, dnešnom Izmite v Turecku.

Jej otec bol pohan.

Julianu už ako malé, citlivé dievčatko priťahoval Kristus, a tak tajne navštevovala kresťanské bohoslužby.

Keď mala deväť rokov, otec ju zasnúbil s pohanským mladíkom Eleuziom.

Manželstvo malo byť uzatvorené, až keď Juliana dovŕši 18 rokov.

Keď tento deň nadišiel, mladá žena vyhlásila, že si vezme Eleuzia len vtedy, ak sa jej snúbenec dá pokrstiť.

Namiesto toho ju pohanský otec aj snúbenec udali ako praktizujúcu kresťanku.

Mučenie, ktoré nasledovalo, nariadil z veľkej časti sám Eleuzius, ktorý sa medzitým stal mestským prefektom.

Keď sa Juliana nedala žiadnymi veľkými bolesťami presvedčiť, aby sa odvrátila od kresťanstva, nakoniec ju poliali tekutým olovom a sťali.

Pozostatky tejto mučenice, ktorá zomrela približne v roku 304/305, sa dostali v 6. storočí do Kumy, starej gréckej osady pri talianskom meste Neapol.

V roku 1207 ich previezli priamo do Neapola.

V ikonografii sa Juliana zobrazuje v dlhých šatách.

Jej atribútmi sú: koruna, kniha, kríž, ľalia, meč, mučenícka palma a v okovách spútaný diabol pri jej nohách.

Počas storočí boli znázorňované i rôzne spôsoby jej mučenia, napríklad ako bola zavesená za vlasy, ako stále v kotle nad ohňom.

Je patrónkou chorých ľudí a tehotných žien.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009