Keď „vietor“ valcuje všetko naokolo...

Posledné dni je toho na mňa opäť akosi veľa. Projekty v práci; opäť karanténa; k tomu domáce povinnosti.... Z lásky ku mne ma môj muž na chvíľku vyhnal von: „Choď sa prejsť!“ S radosťou som sa rýchlo obliekla do najteplejšej bundy, osedlala psa na vôdzku a utekala.

Okrem psa ma však sprevádzalo aj typické aprílové počasie. Atmosféru s jarným spievaním vtáčikov v sade, cez ktorý som prechádzala, dotvárala čerstvá snehová prikrývka. Kulisu mi tiež robili tlmené zvuky vetra, ktoré bránili mohutné stromy hore na kopci.

Keď som sa tak pozerala na stromy, spomenula som si na môj vzťah s nebeským Otcom. Aj ja si v živote pripadám, akoby na mňa doliehali rôzne vplyvy sveta, všetky problémy a starosti. Postaviť sa zoči-voči silnému vetru nezvykne byť nič príjemné.
Nechcem však zabudnúť na to, že som nebola stvorená nato, aby som v živote prechádzala vetrom, problémami len tak sama. Mám okolo seba svojho Boha, ktorý stojí a chráni ma pred všetkým, čo ma v živote čaká.

Nádych a výdych. Moja prechádzka sa zaobišla bez nepríjemného vetra. Kopček predo mnou a veľké stromy ma pred ním ochránili. Teraz mi už len ostáva opäť sa vrátiť do bežného života. Doma ma čakala chutná večera od mojich milovaných a teplý čajík.

A v neposlednom rade dôvera v to, že okrem nich je tu ešte niekto, kto nedovolí vetru sveta, aby ma zvalcoval.