Keď ich v kuchyni prekvapil pápež František

Prišiel tam na pozvanie tamojšieho predstaveného, jezuitu Jána Benkovského. Ten sa s ním v priebehu pár dní stretol dvakrát. „Prvý raz som ho osobne zažil na nunciatúre v Bratislave, druhýkrát u nás v Prešove.“

Keď bol v Bratislave, mal možnosť viesť s ním krátky, asi dvojminútový dialóg. „Vyjadril som túžbu, či by navštívil našich zamestnancov, ktorí mali v čase jeho návštevy Prešova pripravovať jedlo pre hostí. Mal totiž slúžiť liturgiu neďaleko nášho exercičného domu,“ približuje Ján Benkovský. 

Nedúfal, že pápež príde

Zamestnanci exercičného domu si vopred zaobstarali lístky na liturgiu s pápežom, ale napokon sa na nej nemohli zúčastniť. „Bolo im to veľmi ľúto, preto som sa Svätého Otca spýtal, či by ich mohol pozdraviť aspoň pri našej bráne. Nepovedal áno, ale ani nie. Ani som len nedúfal, že by naozaj prišiel.“ 

Ján Benkovský svoje želanie vyslovil už skôr pred organizátormi návštevy, ale dostal zápornú odpoveď s tým, že to nepôjde. Nabral odvahu a spýtal sa priamo samotného Svätého Otca, keď sa mu naskytla príležitosť. „Keď sme sa fotili, povedal mi: ,Ešte mi to pripomeň.‘“

Snímka: archív jezuitov

Vošiel až do kuchyne

To, že by pápež mohol naozaj prísť, začali v jezuitskom dome tušiť, keď sa u jezuitov a v okolí ešte počas liturgie objavila polícia a ochranka. „Bolo to obrovské prekvapenie. Prišiel nielen k bráne, ale až do kuchyne. František nešiel cez hlavný vchod, lebo polícia hľadala najkratšiu možnú cestu dovnútra,“ spomína Ján Benkovský. 

Sedemminútový zázrak

Sedemminútová návšteva Svätého Otca predstavovala pre prítomných zážitok na celý život. „Bol to malý zázrak. Ocenili sme, že fotky, ktoré u nás urobil pápežov fotograf a ktoré sa bežne kupujú, nám nakoniec darovali. Máme z nich urobenú nástenku. Vidieť na nich obojstrannú radosť zo stretnutia. Všetci sme sa nesmierne potešili,“ hovorí Ján Benkovský. Prešovskí jezuiti osadili pri príležitosti pápežovej návštevy na exercičný dom pamätnú tabuľu.

Snímka: archív jezuitov

Veľkonočný muž

Pápež František na Jána Benkovského zapôsobil ako človek veľkonočnej viery. „Veľmi ma na ňom oslovilo, ako si všímal detaily, podobne ako Ježiš. Keď som čítal jeho dokumenty, zaujalo ma, ako pozýva kontemplovať Vzkrieseného Pána. Z toho pramenil aj celý jeho apoštolát. Na všetko sa pozeral z pohľadu Veľkej noci. Odtiaľ pramenila aj jeho odvaha, entuziazmus, vnútorná sloboda i apoštolský zápal. Rovnako na mňa zapôsobil ako hlboko ľudský človek. Ako načúval ľuďom, zaujímali ho jednoduchí a pracujúci ľudia. To, že prišiel pozdraviť našich zamestnancov, bolo veľké gesto. Dodnes to mám pred očami,“ hovorí Ján Benkovský.