Kňazi oslávili strieborné jubileum

Pri tejto príležitosti slávili kňazi svätú omšu vo svätyni na Skalke. Jej hlavným celebrantom bol nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý v obnovenom seminári zastával funkciu prefekta.

Spolu s ostatnými jubilujúcimi kňazmi, medzi ktorými bol aj riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík či bývalý šéfredaktor Katolíckych novín Igor Hanko, koncelebroval i nový nitriansky pomocný biskup Peter Beňo. Ten bol v spomínanom ročníku najmladším bohoslovcom.

V úvode homílie biskup Judák vyzdvihol, že v čase príchodu nových pracovníkov do Pánovej vinice sa nezabúda ani na tých, ktorí znášali páľavu dňa alebo jeho časť. Preto pri striebornom jubileu Cirkev udeľuje úplné odpustky, aby zvýraznila dôležitosť tohto výročia.

Vo svojom príhovore sa nitriansky biskup zameral na príklad svätého Jána Krstiteľa, ktorého liturgická spomienka sa v ten deň slávila. „Síce nebol kňazom, ale môže byť pre nás inšpiratívny, lebo sa v ňom spája hlboká kontemplácia s aktívnym spôsobom života,“ uviedol nitriansky biskup.

„Jánovi je jasné, že Božie poslanie nie je chvíľková záľuba či hobby. Nie vlastný nápad a vlastná vôľa sú tu rozhodujúce, ale Božia vôľa,“ poznamenal hlavný celebrant. Pripomenul tiež slová pápeža Benedikta XVI. piatim talianskym biskupom, ktorých vysvätil v septembri 2009, aby boli služobníkmi príkladne žijúcimi vernosť, múdrosť a dobrotu.

„My neviažeme ľudí na seba, my nehľadáme moc, vplyv, úctu pre nás samých. My vedieme ľudí k Ježišovi Kristovi a k živému Bohu. Tým ich uvádzame do pravdy a do slobody, ktorá vychádza z pravdy. Vernosť je nesebeckosť a je práve taká oslobodzujúca pre samotného služobníka, ako aj pre tých, čo sú mu zverení.“ Biskup Judák nakoniec pridal výzvu, aby kňazi pri svojej službe mali vždy široké srdce pre každého.

„Cítime to, všetci voči našim veriacim aj vo vzťahu k sebe, keď naše úsilie v dušpastierskej činnosti neprináša želané ovocie a sme frustrovaní alebo dokonca zatrpknutí. Práve vtedy potrebujeme načúvajúce a doširoka otvorené srdce, potrebujeme Ježišovo ,široké Srdce‘ Boha.

Preto prosba ,Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca‘ nie je prekonaná, ale potrebná, aby sme neboli plní nadšenia len ráno našej kňazskej služby, ale aj napoludnie i večer, keď sa bude náš život schyľovať ku koncu.

To je program každého jedného z nás: byť účinnými nástrojmi či ,pomocníkmi‘ Boha, aby sme jeho láskou oslovili všetkých, ktorí sú zverení našej zodpovednosti ako pastierom Božieho ľudu.“