Koledy pomáhajú znášať kríž vojny

Parlament na prevažne pravoslávnej Ukrajine v júni odhlasoval zmenu dátumu Vianoc zo 7. januára na 25. decembra s cieľom „odpútať sa od ruského dedičstva“.

Doposiaľ slávili v krajine Ježišovo narodenie v súlade s byzantskou tradíciou, teraz došlo k synchronizácii s gregoriánskym kalendárom. Rovnakú zmenu už vo februári oznámila i Ukrajinská gréckokatolícka cirkev.

DÔLEŽITÉ JE SLÁVENIE

„Vznik juliánskeho kalendára, podľa ktorého doteraz Ukrajinci slávili Vianoce 7. januára, nie je nijako spätý s Cirkvou, zaviedol ho rímsky cisár Július Cézar.

Narodenie Pána teda nie je o dátume, ale o slávení, ktoré mu náleží,“ hovorí duchovný správca ukrajinskej gréckokatolíckej misie v Košiciach Pantelejmon Gerbery.

„Európa sa drží novšieho kalendára, na ktorý čiastočne prešli i pravoslávne cirkvi, napríklad v Grécku už pred sto rokmi. Ukrajina, ako aj iné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, bola pod vplyvom Ruska, ktoré je v týchto otázkach konzervatívnejšie.“

O možnej zmene prebiehali na Ukrajine diskusie už pred začiatkom ruskej agresie. „Cirkev chce mať aj v tomto istú jednotu, teraz nastal ten čas. Som v styku s ľuďmi na Ukrajine a myslím, že to prijali pozitívne.“

NEMÔŽU BYŤ LEN SMUTNÍ

Rovnako sa na vec pozerá mladá Ukrajinka Adriana Kapitonová, ktorá navštevuje košickú univerzitu. „Možno bolo pre ľudí trošku ťažšie si na to zvyknúť, ale je to takto lepšie. Dátumovo sa spájame s Európou,“ vraví rodáčka z mesta Kolomyja, ktorá začala študovať na Slovensku už pred vypuknutím vojny.

Zvyšok rodiny má v materskej krajine, ona strávila vianočné sviatky v Košiciach. „Pre vojnu to máme ťažké. Nemôžeme však byť vždy len smutní, potrebujeme ísť ďalej. Smútok nám nepomôže, sme tu, aby sme niečo robili a pomáhali. Vianoce predstavujú radosť, lebo je to narodenie Krista Spasiteľa. Keď nemôžeme byť s rodinou doma, musíme my Ukrajinci vytvoriť jednu veľkú rodinu tu.“

Aj v Košiciach teda trávila sviatky podľa ukrajinských tradícií. „Rodičia nám ich ukázali a našou úlohou je ich udržiavať pre ďalšie generácie.“

SPOLOČNÁ ŠTEDRÁ VEČERA

Pomocnú ruku podáva komunite gréckokatolíckych veriacich v Košiciach ukrajinská misia, ktorá bola pri katedrálnom chráme zriadená už krátko po začiatku konfliktu.

„Máme pravidelné bohoslužby a modlíme sa za to, aby sa nám ľahšie znášal kríž vojny. Na Vianoce sme pripravili spoločnú štedrú večeru, aby sme vyjadrili súdržnosť ako duchovná rodina. Zišla sa necelá stovka ľudí. Ukrajinské ženy pripravili menu podľa tradícií, čo je dvanásť chodov, ako holúbky, pirohy s rôznymi plnkami, fánky, šaláty a iné.“

Ťažobu vojny zaháňali aj spevom. „Ukrajina je spevavá zem, má až okolo deväťsto kolied,“ prezrádza Pantelejmon Gerbery, ktorého začiatok ruskej agresie zastihol priamo na Ukrajine, v Svätouspenskej univskej lavre. Je členom rehole studitov, a  kým nebol povolaný viesť misiu v  Košiciach, pôsobil v tamojšom kláštore.

„Veľmi ma to zabolelo. Vojna je zločin proti človeku, protiklad voči Kristovmu evanjeliu. S tým sa vyformovaný kresťan nemôže stotožniť, ale má právo brániť sa. Aj v Starom zákone čítame, že Izraeliti sa bránili, keď ich ohrozovali iné národy.“