Komunikácia nemôže byť na škodu

Aký zážitok si prinášate z Ríma?

Synoda splnila účel už aj tým, že vôbec bola – teda že sa udiali synodálne stretnutia v diecézach po celom svete. Pápež František často zdôrazňoval, že nie sú dôležité len závery, ale je potrebné naučiť sa žiť v Cirkvi novým štýlom – synodálnym. Pre mňa bolo najväčším obohatením zažiť univerzálnosť Cirkvi, teda mať možnosť stretnúť sa s delegátmi z celého sveta a vzájomne sa počúvať.

Ako chce Cirkev na Slovensku reflektovať podnety záverečnej správy?

Materiál, ktorý vzišiel z prvej časti univerzálnej fázy, sa má teraz vrátiť do jednotlivých krajín, aby sme sa k nemu vyjadrili. Aktuálne sa pracuje na slovenskom preklade, aby bol text prístupný čo najširšej verejnosti. V najbližšom čase budú upresnené inštrukcie pre obdobie do zasadania druhej časti synody v októbri 2024.

Čo ukázali diskusie o ženách a o ich diakonáte?

Je nevyhnutné, aby úloha žien bola v Cirkvi zvýraznená, veď tvoria väčšiu časť v našich spoločenstvách. Zazneli aj hlasy, aby ženy mali prístup k diakonátu. Ale zároveň zazneli hlasy zdôrazňujúce kontinuitu tradície, ktorá by sa tým narušila a ktoré v tom vidia prispôsobovanie sa Cirkvi svetu. Diskusia bola pokojná a úctivá. Výsledkom je, aby teologicko-pastoračná komisia, ktorú založil pápež František na preskúmanie tejto možnosti, pokračovala vo svojej práci a poskytla výsledky.

Aj debaty o celibáte a svätení ženatých mužov priniesli rozdielne názory.

Ak sa v Cirkvi vyskytujú názorové rozdiely na niektoré témy, neznamená to, že o nich prestaneme rozprávať. Práve naopak. Komunikácia nemôže byť na škodu. Zvlášť, ak sa deje súčasne so slávením Eucharistie, modlitbou a počúvaním Božieho slova, čo je synodálny štýl života Cirkvi. Pretože nejde len o to, čo si kto z nás myslí, ale predovšetkým o rozlišovanie v Duchu Svätom.

V akej atmosfére diskusie prebiehali?

Mnohí externí pozorovatelia sa vyjadrili, že asi nijaká inštitúcia na svete so zaangažovaním účastníkov z každého kúta sveta nedokáže takto pokojne a úctivo diskutovať, ako to dokázala Katolícka cirkev. Ale rád by som zdôraznil, že tu nejde iba o diskusiu. Synoda je modlitba, ticho a počúvanie.

Veľa sa spomínajú migranti, u nás prevláda strach pred nimi. Ako k nim v duchu synody pristupovať?

Je to jedna z kľúčových tém pápeža Františka. V utekajúcich pred nebezpečenstvom a smrťou máme vidieť samotného trpiaceho Krista.

Správa hovorí aj o klerikalizme.

Ten je všade vo svete priťažujúcou okolnosťou. Nie je to však len záležitosť kléru, ale často aj veriacich, keď svojimi postojmi tento spôsob konania podporujú. Na synode sa veľa hovorilo o formácii budúcich kňazov, hlavne o ich kontakte s reálnym životom. Verím, že aj v našej formácii kňazov sa budeme inšpirovať synodálnou cestou.

Ste predsedom Komisie KBS pre ochranu maloletých v Cirkvi. Téma neobišla ani synodu.

Téma zneužívania rezonovala opakovane. Potrebujeme riešiť dôsledky deliktov zneužívania, ale aj hľadať príčiny. Ak ide o dôsledky, synoda zdôraznila úlohu laikov pri zachraňovaní zranených. Ale potrebujeme sa zamýšľať aj nad tým, prečo sa takéto veci stávali a stávajú. A tu potrebujeme zmeniť štýl života Cirkvi, predovšetkým to, ako sa zaobchádza s duchovnou mocou.