Kým nebudem svätý, nebudem šťastný
Dominik Savio (2. apríl 1842 – 9. marec 1857) túžil stať sa kňazom a s bázňou slúžiť Bohu pri oltári. Namiesto toho je už 70 rokov svätým a slúži ľuďom orodovaním u Boha.
Snímka: Wikimedia Commons/voľné dielo
Pápež Pius XII. vyhlásil Dominika Savia 5. marca 1950 za blahoslaveného a 12. júna 1954 za svätého.
Už ako päťročný sa naučil miništrovať. Miestneho kňaza udivoval vrúcnou zbožnosťou. Hoci vtedy deti pristupovali k prvému svätému prijímaniu neskôr, dostal výnimku a prvý raz prijal Ježiša ako sedemročný.
S Pánom Ježišom urobil štvorbodový dohovor o spojenectve: „Budem sa často spovedávať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí. Budem svätiť zasvätené sviatky. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária. Radšej zomrieť, ako zhrešiť.“
Don Bosco neskôr spomínal, že Dominik zotrval aj šesť hodín v extáze pred svätostánkom.
Keď don Bosco vysvetľoval chlapcom v oratóriu význam ich mien, Dominikovi povedal, že jeho meno pochádza z latinského Dominicus a znamená „Pánov“.
Dominik na to hneď reagoval: „Tak vidíte, že mám pravdu, keď od vás žiadam, aby ste ma urobili svätým. Už aj moje meno hovorí, že som Pánov. Musím a chcem sa stať svätým. Kým nebudem svätý, nebudem šťastný.“
Súvisiace články
Tatranský ľadový dóm venovaný Jánovi Pavlovi II.
Priniesli Kristovo svetlo do ulíc
