Ľudia chcú v kňazovi vidieť, počuť a cítiť Ježiša
Košický arcibiskup Bernard Bober vysvätil 17.júna v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach štyroch novokňazov: Petra Astraba, Františka Hermanovského, Tomáša Kovalčíka a Šimona Škvarka.
Košický arcibiskup Bernard Bober prijíma novokňazské požehnanie. Snímka: Martin Magda
Arcibiskup Bernard Bober počas slávnosti pripomenul, že ľudia chcú v kňazovi vidieť, počuť a cítiť Ježiša.
Práve podľa miery zjednotenia s Ježišom ľudia vycítia kvalitu kňazského srdca.
Štyria novokňazi budú priťahovať veriacich vo farnostiach, kde budú poslaní, aj keď sa ešte len učia životnému štýlu kňaza.
Za pekný vzor kňazského života dal novokňazom arcibiskup Bernard Bober nedávno zosnulého emeritného arcibiskupa Alojza Tkáča.
Ten vo svojom testamente zanechal aj odkaz pre seminaristov a kňazov. Toto je krátky úryvok z neho:
„Seminaristi, ak sa raz stanú kňazmi, majú pred sebou dlhú kňazskú službu.
Ňou poznačia a vtlačia pečať duchovného života našej arcidiecéze a veľkej časti národa.
Buďte verní Cirkvi a poslušní magistériu.
Uctite si Svätého Otca – každého pápeža - a potom prežijete krásny kňazský život.
V úcte majte spolubratov seminaristov a ako kňazi pestujte a upevňujte arcidiecézne presbytérium, jeden druhému buďte strážcom.
Veriacim vždy buďte pripravení poslúžiť a majte ich v úcte.
Buďte pozorní k mládeži. Rozumne sa starajte o svoje zdravie.
Usilujte sa byť kňazmi podľa intencií svätej Cirkvi.
Často a úprimne si obnovujte sľub daný pri prijatí diakonátu a presbyterátu.
Úctu a poslušnosť voči svojmu diecéznemu biskupovi.
Pripodobňujte sa Ježišovi Kristovi, ktorý bol poslušný až na smrť na kríži, neoľutujete to!“
Košický arcibiskup v homílii zdôraznil:
„Neexistuje len povolanie ku kňazstvu, ale aj povolanie v kňazstve.
Je to vlastne spôsob, akým prežívame a žijeme dar kňazstva celý svoj pozemský život.
Môžeme ho žiť ako Ježišova Matka, Panna Mária, ktorá celý život uchovávala Pánove skutky a slová vo svojom srdci, alebo sa môžeme pripodobniť Dobrému pastierovi, ktorý dá aj život za svoje stádo.
Iba stať sa kňazom nestačí! Potrebujeme neustále nové sily a impulzy Ducha, aby sme svoje povolanie i poslanie napĺňali v ochotnej službe celý život.
Toto je tá permanentná celoživotná formácia, počas ktorej sa učíme byť každý deň prítomní pre Boha a prítomní pre ľudí.
Kňaz žije z Krista, žije s ním a pre neho.
Preto je prirodzené, že veriaci človek od kňaza žiada Krista.
Nie odborné rady z anatómie, psychológie či technických záležitostí.
Ľudia chcú v kňazovi vidieť, počuť a cítiť Ježiša.
Podľa miery zjednotenia s Ježišom ľudia veľmi rýchlo vycítia kvalitu kňazského srdca.
Dobrý kňaz dá celý svoj život do služby.
A na takýto postoj obetavého kňaza sa tak skoro nezabudne.
Aj teraz v poslednom čase, keď sme boli svedkami rozlúčky s emeritným arcibiskupom Alojzom, dostali sme v jeho odkaze silný impulz a pekný vzor kňazského života hodný nasledovania.
Bol to muž modlitby.
Vedel, že modlitba tvorí kňaza a kňaz sa tvorí skrze modlitbu.
V ušiach nám dodnes rezonuje to, čo on často opakoval:
,Buďte pastormi, nie raptormi, snažte sa zachovať poriadok a ten zachová vás, pamätajte na každodennú modlitbu breviára, ruženca a svätú omšu! Toto vás podrží vo vašom kňazstve.‘“
V homílii sa košický arcibiskup obrátil aj na príbuzných novokňazov:
„S veľkou vďakou dnes pozerám aj na vaše pokrvné korene, na vaše rodiny, z ktorých pochádzate.
Keď myslím na otcov a mamy, na súrodencov a všetkých vašich príbuzných, musím povedať, že bez dobrých rodín by nemala dobrú budúcnosť ani naša Cirkev a ani naša krajina.
Ďakujem preto vám, drahí rodičia, za to, že ste svojich synov prijali, niesli a sprevádzali na ceste až k oltáru, že ste týchto mladých mužov nechali slobodne sa rozhodnúť pre Krista, aj keď ste možno niektorí na začiatku bojovali s touto myšlienkou a bolo vám ťažko pustiť milovaného syna do tejto služby.
Vnímate tento svet a viete, že to nebudú mať ľahké, preto tie obavy!
No nebojte sa, Boh vidí do ich srdca a postará sa o všetko, čo budú potrebovať.“
Novokňazom arcibiskup Bober adresoval tieto slová:
„Milí synovia, my vás potrebujeme. Upevňujte svoje povolanie. Vedzte, že kňazské poslanie sa dá robiť len a len naplno, hoci by vám to malo prebodnúť srdce.
Oživte naše kňazské spoločenstvo svojou radosťou, vypočujte, pomôžte, podeľte sa o svoj čas i sily, tešte sa z úspechov iných a stretávajte sa.
Nebojte sa každý deň odovzdávať svoje radosti, ale aj starosti i strádania do rúk nebeskej Matky Panny Márie.
Ona si vás bude chrániť, bude nápomocná pri otváraní vášho srdca pre Ježiša i pre ľudí.
Ona si vás bude dobre pamätať, veď sviatosť kňazstva prijímate práve v deň spomienky jej Nepoškvrneného Srdca.
Tak ako ona uchovávala všetky Božie slová vo svojom čistom srdci (porov. Lk 2, 41 - 52), tak si na svoje veľké srdce privinie aj vás.
Tam nájdete útočisko, aj vo chvíľach, keď tu vaši rodičia a blízki už nebudú a vy budete možno pociťovať absenciu vlastnej rodiny.
Zasväcujte sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, ona vás nikdy nenechá samých.“
Na záver homílie košický arcibiskup vyzval na modlitby za kňazov:
„Drahí bratia a sestry!
Modlite sa aj naďalej za nové kňazské povolania, neprestávajte sa modliť za kňazov!
Pamätajme v modlitbách na týchto našich nových robotníkov v Pánovej vinici a okrem vernosti v službe im vyprosujme aj to, aby boli vo svojom kňazstve obetaví, šťastní a chránení v Nepoškvrnenom Srdci Božej Matky!“
Martin Ďurčo