Mama doma: o kráse bez mejkapu

Pominuli tie časy, keď si mala čas naondulovať si hrivu natáčkami či stráviť v kúpeľni niekoľko minút skrášľovacími procesmi. Teraz si vďačná za to, ak sa ti podarí navštíviť toaletu bez obecenstva detí.

Aj moje nákupy oblečenia sa nástupom materstva výrazne skrátili. V čase slobodnom som nad kúpou topánok dokázala stráviť aj pol dňa. Tentoraz pri skúške prvého sediaceho páru už nešpekulujem, hádžem ich s radosťou do košíka a teším sa z rýchleho nákupného procesu.

V posledných mesiacoch ma chytila aj akási alergia na kozmetiku. Čo znamená, že ak si nanesiem čokoľvek skrášľovacie, moja pleť protestuje začervenaním a vyrážkami. Aj keď som sa nezvykla nejako výrazne extra líčiť, občas ma táto moja momentálna situácia – asi ako každú ženu – zamrzí.

Veď každá žena túži byť krásna a zdôrazniť svoju krásu. Preto som si raz listovala v letáku jednej drogérie, kde som našla umelé mihalnice na oči. Patrične som to okomentovala pred mojím manželom a synom, či si mám takéto mihalnice zakúpiť, keďže sa nemôžem líčiť.

Keď to náš 4-ročný syn zbadal, začudovane sa na mňa pozrel a spýtal sa: „Mamka, to sú také strašidelné?“ „Asi áno...“ odpovedala som mu s úsmevom na perách a bola som mu vďačná za jeho úprimnú detskú lekciu. Deti nás ľúbia také, aké sme, bez mejkapu, bez skrášlení...

Tak teda sa učme ľúbiť aj my, samy seba, milá mamka. Aj s kilami po pôrode, aj so strapatými vlasmi. Lebo len ak sa naučíme ľúbiť samy seba, o to viac dokážeme milovať tých, ktorí sú nám zverení.