Manželia Čopovci: Každý vzťah sa dá ešte vyleštiť

Marka a Janko, spomínate si ešte na svoje prvé rande?
Na prvom rande som mu mala dať odpoveď, či budeme spolu chodiť alebo nie. Boli sme totiž z jednej partie a Janko je odo mňa o jeden a pol roka mladší, takže na začiatku som sa bála, že to bude problém. Bolo to na začiatku Pôstneho obdobia a dopadlo to tak, že ja som mu kládla otázky, on odpovedal a definitívne som súhlasila až po Veľkej noci (úsmev).
 

Ako ste zvykli tráviť čas počas svojich stretnutí ešte pred uzavretím manželstva? Čo vás najviac spájalo a zbližovalo?
Keď sme si našli čas na seba, veľa sme sa rozprávali o svojich rodinách, o tom, čo je pre nás dôležité. Zistili sme, že sme v mnohých veciach rozdielni, ale aj to, že vieme robiť kompromisy. Základom nášho vzťahu bola dôvera, ktorú sme budovali cez úprimnosť. A tiež to, že sme si nastavili hranice. Dohodli sme sa, že ich neprekročíme. Spájala nás viera, spoločenstvo mladých a aktivity pri kostole, na ktorých sme sa radi zúčastňovali a neskôr ich aj organizovali.

Ako ste trávili manželský čas do príchodu detí?
Náš vytúžený prvorodený syn sa narodil po dvoch rokoch manželstva. Aj preto viem pochopiť ženy, ktoré túžia po dieťatku. Mali sme už obavy, či nám Pán požehná dieťa, keďže Janko bol počas nášho chodenia veľmi vážne chorý – lekári mu dávali šesť mesiacov života. Keď sa uzdravil – čo sme my aj mnohí iní považovali za zázrak –, rozhodol sa dokončiť vysokú školu. Ja som vtedy už pracovala. Ten čas sme si užívali a naozaj vychutnávali, nemali sme vtedy žiadne vážnejšie konflikty. Mali sme u svokrovcov jednu izbu mimo domu, kde sme našli súkromie. Mali sme veľa priateľov a boli sme aj na dvoch nádherných dovolenkách. Po tej druhej sme s radosťou zistili, že Pán na nás nezabudol a požehnal nás dieťatkom.

Aké zmeny vo vašom spoločnom čase prinieslo narodenie prvého dieťaťa? Vedeli ste si nájsť čas na seba?
Náš syn sa narodil deň pred Jankovými štátnicami. Takže na konci štátnic mu profesori blahoželali nielen k úspešnému ukončeniu štúdia, ale aj k narodeniu syna. Zo začiatku som sa automaticky upäla na dieťa, o to viac, že Janík mal detskú koliku a do troch mesiacov často plakal. Večer som často uložila nielen jeho, ale aj seba. Rovnako to bolo, aj keď ho ukladal Janko. Potom prišli prvé výčitky, že kvôli dieťaťu si nevieme nájsť čas pre seba. Naša radosť z toho, že sme rodičia, však bola väčšia ako to, že sme málo spolu, a tak sme to veľmi neriešili.

Postupne sa vám narodili ďalšie tri detičky. Určite bolo o to náročnejšie nájsť si čas osamote len pre toho druhého.
To áno. Pán nás naozaj štedro požehnal. Po roku a pol sa nám narodil druhý syn a po ďalšom roku a pol dcéra. V tom čase sme začali stavať dvojdom. Moja sestra si totiž vzala za muža Jankovho brata, tak sme chceli „zabiť dve muchy jednou ranou“. Bolo to veľmi náročné obdobie, a aj keď nám rodina pomáhala, čas na seba sme mali iba v nedeľu. Ale zvládli sme to a s odstupom času hodnotíme tento čas ako veľmi požehnaný a relatívne dobre zvládnutý. Štvrté dieťa – znova dcéra – sa nám narodilo už do nového domu o tri roky neskôr.

Viete dať nejaké praktické tipy manželom, ako môžu „byť na rande“, keď nemôžu len tak odísť z domu bez malých detí?
Počas obdobia, keď boli deti malé, sme trávili dovolenky spolu. Nemali sme potrebu byť bez nich. Skôr sme sa snažili byť s nimi v prostredí, kde sa vedeli zabaviť aj s inými deťmi a my sme sa mohli porozprávať aj s inými manželmi. Veľmi sa nám osvedčili spoločné dovolenky nášho farského spoločenstva. Naše deti na nich veľmi rady trávili čas s mladými a my sme mohli byť chvíľu sami. Tiež sme mali osvedčené stráženia detí mladými z farnosti, keď sme mali duchovné obnovy pre manželov alebo iné akcie. Keď sme sa vrátili domov a uložili deti, trávili sme potom večer diskusiami o témach, ktoré mladých zaujímali. Bolo to obojstranne veľmi prospešné. Teraz s odstupom času chápeme, že to bola akoby vzdialená príprava na službu snúbencom, ktorú robíme už viac ako 20 rokov.

Mnohí manželia bojujú s časom. Vypĺňa ho práca, výchova, starostlivosť o domácnosť. A vtedy jednoducho povedia, že sú unavení a rande odložia. Je však podľa vás lepšie vytrvať a na rande ísť?
Teraz už vieme, aké je to dôležité. Ale chápeme, že niekto si to nemusí myslieť. My sme sa až po 14 rokoch manželstva dozvedeli, že náš vzťah má mať prioritu pred ostatnými vzťahmi okrem Boha. A bolo pre nás náročné zmeniť niektoré návyky, upraviť poradie vzťahov, dať času pre manželstvo prioritu. Preto je lepšie, ak s tým manželia začnú čím skôr. Môžu takto predísť ťažkostiam v manželstve.

Dá sa vôbec povedať, koľko času do týždňa, prípadne mesiaca by sme si ako manželia mali vyhradiť pre seba?
Odborníci na dobré vzťahy v manželstve odporúčajú vyhradiť si aspoň dve hodiny týždenne. Má to byť radostný čas, keď robíme to, čo nás baví, smejeme sa spolu, trávime čas rozhovormi, prechádzkami, študujeme toho druhého, venujeme si pozornosť, prípadne si plánujeme, čo by sme mohli spolu podniknúť. Odporúčame aspoň dvakrát v roku si dopriať víkendový pobyt vo dvojici, ktorý pomáha udržať vášeň vo vzťahu a budovať priateľstvo a oddanosť k sebe navzájom.

Ako si zvyknete vaše rande plánovať?
Je dôležité dohodnúť sa na čase, ktorý je vhodný pre obidvoch. Manžel chodí roky v pondelok večer hrať futbal. Tento čas si chráni a jednoducho vieme, že vtedy nič iné nie je možné plánovať. Podobne by to malo byť aj s časom pre manželstvo. Ak sa na niečo tešíme, nedovoľme, aby nám to niekto prekazil.

Ak si manželia nedokážu vyhradiť osobitý čas na seba, čo to môže spôsobiť ich vzťahu?
Zo spätnej väzby od manželov, ktorí prešli kurzom Manželské večery, ale aj zo skúseností, ktoré máme pri pomoci manželom v kríze, jednoznačne vychádza, že najväčším problémom je chýbajúca alebo zlá komunikácia. Niekedy sa stáva, že manželia sa upnú skôr na deti, a keď deti odídu z domu, zrazu zistia, že si nemajú čo povedať a objaví sa syndróm „prázdneho hniezda“. Preto je čas na manželstvo taký dôležitý. Vtedy by sme mali komunikovať nielen verbálne, ale aj neverbálne; počúvať sa navzájom, spoznávať sa. Ak sa toto zanedbáva, potom sa vytráca zo vzťahu vášeň, priateľstvo a často aj dôvera, ktorá je základom dobre fungujúceho vzťahu.

Na tomto mieste je ešte dobré spomenúť jedno odporúčanie – nájdite si spoločný čas na službu. Či už vo farnosti, alebo niekomu konkrétne – ale slúžte spolu. Veľmi to pomáha budovať vzťah. Vieme, o čom hovoríme. Mnohé aktivity organizujeme spolu, spolu slúžime rodinám v núdzi, snažíme sa byť spolu, lebo vtedy sa vieme viac pochopiť a aj viac dokážeme.

Momentálne máte už deti dospelé. Ako vyzerá váš manželský čas teraz?
Tým, že už viac ako 20 rokov slúžime snúbencom a v poslednom čase hlavne manželom prípravou a prednášaním tém, ktoré pomáhajú budovať šťastné manželstvo, sme si plne vedomí, že bez vzájomného budovania vzťahu to nepôjde. Snažíme sa, aby sme nepodľahli rutine, hráme hru pre páry DUET, vieme si pozrieť dobrý film, pomáha nám aj manželský kalendár, rozprávame sa o tom, čo sme cez deň prežili... Stáva sa aj nám, že prídu neodkladné povinnosti alebo okolnosti a musíme spoločný čas odsunúť. Dbáme však, aby to nebolo často.

Viete po 35 rokoch manželstva zhodnotiť, prečo je dôležité neustále si nachádzať čas na partnera počas celého trvania manželstva?
Zvyk je železná košeľa. Ak si z predsavzatia urobíte zvyk, pomôže vám to preklenúť aj ťažšie chvíle, ktoré sa v každom manželstve objavia. Naše deti sú už dospelé, majú svoje životy a my si teraz užívame radosť z toho, že máme jeden druhého.

Práve sa nachádzame v období, keď prebieha Národný týždeň manželstva. Keďže ste doň aktívne zapojení, chceli by ste našim čitateľom niečo k nemu odkázať?
Počas Národného týždňa manželstva sa organizujú rôzne aktivity pre manželov na utuženie ich vzťahu. Na jeho internetovej stránke môžete nájsť aktivity, ktoré vám vyhovujú a možno sú aj niekde blízko vás. A chceme dodať pre tých, ktorí sú spokojní, že nemajú žiaden problém, že každý vzťah sa dá ešte vyleštiť (úsmev).