Moje obrazy svätých vychádzajú z konkrétnych ľudí
„Pri obraze svätého Jozefa nás všetkých povzbudila možnosť nového a originálneho stvárnenia,“ hovorí DOROTA SADOVSKÁ, autorka obrazu svätého Jozefa, ktorý je súčasťou liturgického priestoru slávnosti so Svätým Otcom v Šaštíne. Viac o netradičnom zobrazení prezradila v rozhovore pre Katolícke noviny.
Obraz sv. Jozefa vytvorený do presbytéria v Šaštíne a autorka Dorota Sadovská. Snímka: Dorota Sadovská
Aká bola vaša cesta k návrhu obrazu pre slávnosť v Šaštíne?
Veľmi si vážim dôveru, ktorú som dostala. Do spolupráce na riešení liturgického priestoru v Šaštíne ma prizvali architekti a manželia Mária a Michal Bogárovci.
Mali ste nejaké inštrukcie, čo by malo byť súčasťou obrazu?
V zadaní zo strany arcibiskupského úradu nás oslovil dôraz na požiadavku Cirkvi: Nie prázdna nádhera, ale vznešená (obsah vyjadrujúca) jednoduchosť, ktorá sa výborne spája s opravdivým umením (porov. Všeobecné smernice Rímskeho misála, čl. 325). Pri obraze svätého Jozefa nás všetkých povzbudila možnosť nového a originálneho stvárnenia, nie reprodukovania už existujúceho obrazu.
Prečo je na obraze práve svätý Jozef?
Vyplýva to z aktuálneho Roku svätého Jozefa a tiež z motta návštevy: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom. Liturgickému priestoru dominuje kríž s korpusom a dopĺňa ho šaštínska Pieta. Mojou úlohou bolo zobrazenie svätého Jozefa.
Mali ste niekoho, kto vám slúžil ako vzor na znázornenie postavy svätého Jozefa?
Áno, všetky moje obrazy svätých vychádzajú z konkrétnych ľudí, ktorí pre mňa predstavujú potenciálnu možnosť niekoho inšpiratívneho pre uchopenie príbehu pohybom či gestom. Možno fyzicky veľmi podobného a v niečom s podobným príbehom. Nie, nie je to ako v dojemných filmoch o umelcoch, modely si nevyberám podľa ich nadštandardne vzorného osobného života. Sú to obyčajní ľudia, kamaráti, niektorí dokonca aj biedne veriaci či neveriaci, ale ja podľa nich namaľujem svätých. Problémy, ktorými žili svätí, sú v jadre podobné tým našim, akurát oni ich riešili celkom ináč.
Čerpali ste pri návrhu aj zo svojho osobného vzťahu k svätému Jozefovi?
Postava svätého Jozefa je veľmi súčasná. Dnešným jazykom môžeme povedať, že predstavuje bieleho muža, ktorý nie je nadradený a nezneužije moc, ktorú mu asymetricky prisudzuje spoločnosť. V jeho dobe mohol otec uznať novonarodené dieťa za svoje, ale aj sa ho zriecť bez väčšieho právneho postihu. A postavenie ženy v istých momentoch pripúšťalo aj ohrozenie jej života. Vo svätom Jozefovi vidíme nesmierne veľkorysého a veľkého muža, ktorý nehovorí o svojich potrebách, ale naplno žije potrebami slabších, zraniteľnejších, ktorých prijíma a chráni. Nevyhovára sa, neľutuje, nehľadá pre seba pohodlnejšie riešenia a komplikovanú situáciu okolo tehotenstva Márie berie ako Boží dar. Nejasné okolnosti si nevysvetľuje v zlom, ale v situácii, ktorú má riešiť, dokáže uveriť, že dostal to najkrajšie, najlepšie pre neho. Niekedy si na tento jeho prístup spomeniem, keď mám ja alebo niekto v mojom okolí tendenciu prirýchlo prisudzovať iným zlé úmysly a vysvetlenia aj za nepomerne menej náročných okolností.
Aký odkaz ukrýva v sebe obraz a jeho jednotlivé časti?
Je to postava muža v plnej sile, z pohľadu zvrchu, v gravitácii priečne na tú našu. Upriamuje svoj zrak aj otvorené gesto smerom hore, akoby k Bohu nad nami, divákmi stojacimi práve pred obrazom. V ruke drží ľaliu, ktorá nám pripomína jeho rozhodnutie naplno a čisto žiť pre Boha a najbližších.
Pri jeho návrhu ste ostali verná svojej línii znázorňovania svätcov, keď podobným spôsobom ste namaľovali Jána Krstiteľa, svätého Juraja, svätú Koronu či Madonu? Čo vás viedlo k takémuto netradičnému štýlu ich zobrazovania? Prečo volíte žltú farbu?
Žltá je najžiarivejšia, ale aj najzraniteľnejšia farba, veľmi výrazná, ale možno ju aj rýchlo zlomiť špinou. Žltá farba odkazuje na oslávené telo iných parametrov, ako je to naše, s mnohými odtieňmi telovej farby. V súčasnosti prežívame oveľa viac seba samých cez telo. Identifikujeme sa s jeho materiálnou podstatou viac ako stredoveký či predmoderný človek. Preto nemôžem zobrazovať postavy svätých iba abstraktnou formou, aj keď ju mám rada. Viem, že to mnohých môže poburovať, keď vidia telo bez šiat, ale vzdávam sa ich, pretože by som chcela upriamiť pozornosť na úplnú podstatu a neustálu aktuálnosť príbehu. Navyše o skutočnej podobe či odievaní väčšiny svätých vieme len málo. Mojím kľúčom teda nie je domýšľanie, ale odkrývanie až na jadro, dušu. Minimalizmus, ktorý je poučený barokom.
Je to vaše prvé dielo, ktoré sa takto priamo dostane aj k Svätému Otcovi?
Áno, ale bude privysoko, takže sa ho nebude môcť dotknúť. Je to veľmi silné, ako sa pápež František rád pozerá na obrazy Madony a potom sa ich dotkne. Chce byť blízko. Zdá sa, že mu nestačí Madona s Dieťaťom abstrahovaná na malé vajíčko vnútri veľkého. Jeho ľudskosť je veľmi oslovujúca.