Muži putovali do Gaboltova

Ani v tohoročnom programe nechýbalo katolícke spoločenstvo Marana Tha, ktoré je svojimi chválami, modlitbou príhovoru a svedectvami v pozadí všetkých šestnástich doterajších pútí mužov. „Túžim, aby každý jeden z nás tu zažil, že Boh je naozaj ten, kto miluje. Aby každý zažil dotyk jeho lásky. Až keď sa ma Boh dotkol, zistil som, že nemusím mať veci pod kontrolou, že je tu niekto, komu na mne záleží a túži po tom, aby som robil to, čo on chce. A vtedy budem šťastný a nebudem sa musieť ničoho báť,“ pripomenul vo svojom osobnom svedectve Peter Štupák.

Púť mužov je podľa gaboltovského farára Martina Huka vyvrcholením hlavných púti, ktoré sú každoročne v Gaboltove so širokou ponukou kazateľov a speváckych zborov. „Je to pre mňa povzbudením, lebo sú tu ľudia, ktorí to chcú robiť. Nemusím nikoho presviedčať a každý, kto prichádza na púť, môže nájsť to svoje miesto, ktoré mu môže pomôcť. Požehnanie a silu, ktoré načerpá, môže zaniesť domov.“ V rámci projektu cezhraničnej spolupráce plánujú podľa Martina Huka dokončenie vonkajšej rekonštrukcie kostola a jeho okolia i obnovu pútnického areálu s novým prístreškom.

Katechézu na tému Prišiel som zmeniť seba cez spoluprácu Ducha Svätého a Pannu Máriu mal kňaz a predstavený občianskeho združenia Inštitút Krista Veľkňaza Marián Kuffa. „Veľa ľudí je dnes narušených, smutných, depresívnych a pritom tak dobre sme sa nikdy nemali. Prečo? Nehľadajú Krista. Riešením je Kristus bez nenávisti. Neprestaňme hľadať, prosiť a namáhať sa telom, intelektom a dušou. Muž má byť razantný s láskou v jadre. Ježiš dal ženu zarovno mužovi, muži a ženy sú rovnocenní partneri a extrémny feminizmus je masová pasca na ženy.“

Záver púte patril eucharistickej slávnosti s košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom, ktorý v homílii pripomenul významného uhorského kráľa svätého Štefana, ktorý radil a odporúčal svojmu synovi, aby predovšetkým zachovával katolícku vieru. „Aby bol príkladom pre všetkých a vo všetkom sa opieral o nábožnosť a bol naklonený nielen rodine a príbuzným, ale ku všetkým, ktorí k nemu prídu. Lebo skutky lásky ťa privedú k najvyššej blaženosti.“

V závere arcibiskup Bober poukázal na to, že náš svet má svojich bohov a ideologické konštrukty a veci prednedávnom normálne sa stali nenormálne a veci proti rozumu sa vyzdvihujú ako najvyššia čnosť. Putovať, veriť, navštevovať bohoslužby sú dnes nepopulárne. „Viera pozerá ďalej, nezostáva pri lacnej kráse, dočasnej fyzickej sile, pri pôžitku či bohatstve. Otvára nám nebo, vedie nás k šťastnému životu a navádza nás na perspektívu večnosti. Úloha nás mužov, je oživiť túto vieru v srdciach iných. Viera je silnejšia než hriech a spolu s láskou mocnejšia než smrť.“

Jaroslav Fabian