Na Luníku IX dostane pápež František obrazy od autora, ktorý maľoval s Rómami

Blahoslavení Zefirín a Emília sú mučeníci zo španielskej občianskej vojny. Autorom obrazov ako daru pápežovi je Miroslav Capovčák, riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy v Michalovciach, ktorý má srdcom blízko k rómskej kultúre.

„Problematike rómskej tematiky som sa venoval už dávno, moje prvé obrazy som vytvoril z prostredia Rómov. Každý sa vtedy divil, prečo ich maľujem, ale ja som ich maľoval preto, že ich kultúra je krásna, pekná,“ hovorí riaditeľ umeleckej školy, ktorý roky učil Rómov a aj s nimi maľoval. „Oslovila ma ich hudba, oslovil ma ich tanec, rozprávali sme, maľovali sme s nimi. Spoznal som ich mentalitu. A keď som bol oslovený vytvoriť tieto obrazy, tak ma to milo prekvapilo aj potešilo.“

Naštudoval si ich život

Miroslav Capovčák maľuje nepresne realisticky. „Z takých škvŕn a z rôznych náhodných vecí, ktoré mi vznikajú pri tvorbe podkladu, vyťahujem potom ďalšie súvislosti.“ Životy dvoch blahoslavených Rómov si naštudoval, a tak mohol poznatky o nich vložiť do obrazov.

„Na Zefirínovi sú kone, pretože celá jeho činnosť sa točila okolo zvierat, keďže hudobníkom nebol, hoci mal rád zábavy. V jednej skupinke sú však aj hudobníci, potom sú tam kotlári, chudobní, je tam kostol – kostoly sa v tom období ničili, strieľali tam kňazov... Jasné, nie je to tu realisticky podchytené, ale na obraze to vidno. Dokonca je tam ešte zamaskované aj väzenské okno a tmavá silueta väzňa, ktorý tam zomrel. Čiže život mučeníka je celý zobrazený v tomto diele.“

Blahoslavený Zefirín, mučení z obdobia španielskej občianskej vojny, na obraze Miroslava Capovčáka. Snímka: archív SDB.

O obraze blahoslavenej Emílie dodáva, že „síce mala kratší život, ale dôležité bolo, že uverila, naučila sa ruženec vo väznici, porodila dieťa a neprezradila tú, ktorá ju ruženec naučila“. Takto Miroslav Capovčák vložil do obrazov atribúty dvoch Rómov mučeníkov: „Pri Emílii to boli kvety a pri Zefirínovi kôň.“

Blahoslavená Emília na obraze, ktorého autorom je Miroslav Capovčák. Snímka: archív SDB.

Obraz s dušou je výzva

Maľovať portréty dvoch blahoslavených bola pre neho výzva. „Výzva je v tom, že obraz by mal mať dušu, mal by osloviť divákov, aby niečo povedal aj zo života mučeníkov. Aj títo mučeníci boli zo začiatku obyčajní ľudia. Prežívali svoje krízy, svoje boje, svoje trápenia. Ale na základe toho, že sa nepoddali, tak boli blahoslavení. A v obraze, vlastne keď sa maľuje, tak sa prihliada na to, že človek bol trošku výnimočný, bol niečím iný. Udávajú sa mu atribúty, ktoré súvisia s tým, že je blahoslavený.“

Pápež František dostane na Luníku okrem dvoch obrazov aj 40 centimetrov vysokú plastiku Zmŕtvychvstalého Krista. Ide o zmenšeninu originálu, ktorý vytvoril Peter Beňo pre kostol na Luníku IX. „Pri práci na plastike Zmŕtvychvstalého Krista pre kostol Saleziánov dona Bosca na Luníku IX som sa - možno nepriamo - inšpiroval východnou ikonografiou, ktorej významy som sa snažil posunúť ešte o čosi ďalej. Adam a Eva, ktorých Kristus vťahuje so sebou do príbehu spásy a víťazstva nad smrťou, tu symbolicky zastupujú celé ľudské pokolenie. Sme súčasťou kolobehu zrodenia, umierania a zmŕtvychvstania, dejov odohrávajúcich sa vo večnosti. Povedomie o tom, že sme súčasťou väčšieho celku, ktorý nás presahuje, je prítomné v každom z nás, či si to pripúšťame, alebo nie. Zmŕtvychvstanie Krista, v tomto poňatí, odkazuje na jednotu a nádej. O ne sa dlhodobo snažia aj Saleziáni dona Bosca na sídlisku, ktoré je, žiaľ, symbolom sociálnej vylúčenosti. Návštevu Svätého Otca Františka tu, na tomto mieste, vnímam ako jednoznačný prejav kontinuálnej starostlivosti o tých, ktorí sú na okraji, a snahy nielen o sociálnu inklúziu, ale aj o dosiahnutie jednoty v jej najhlbších duchovných významoch,“ vysvetľuje svoje dielo Peter Beňo, ktorý autorsky vytvoril pre kostol aj reliéfy Krížovej cesty a sochy Panny Márie.

Zmenšenina plastiky Zmŕtvychvstalého Krista, ktorú vytvoril Peter Beňo. Snímka: archív SDB.