Na Piatok utrpenia Pána sa postili už prví kresťania

Tradícia tohto pôstu siaha už k prvotnej Cirkvi. Najstaršie svedectvá o pôstnej disciplíne na Piatok utrpenia Pána a Svätú sobotu siahajú až do 2. storočia.

„Pritom išlo o úplný pôst, pri ktorom sa nesmelo požiť ani trochu jedla a ani pitia. Kresťania teda museli stráviť 40 hodín alebo dokonca celé dva dni bez akéhokoľvek jedla a nápoja,“ približuje odborník na liturgiku a veľprepošt nitrianskej sídelnej kapituly Štefan Vallo.

Dodáva, že pápež Inocent I. na začiatku 5. storočia vyjadril presvedčenie, že už apoštoli držali tento smútočný pôst.

Raz sa najesť dosýta

V priebehu stáročí Cirkev pokračovala v zachovávaní pôstnej disciplíny, pričom na Západe sa pôst prenášal i na piatky a soboty počas celého roka.

Dnešná pôstna prax na Piatok utrpenia Pána znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť, pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa. Pôst viaže všetkých od 18. roku života až do začatia 60. roku. A zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili 14. rok života.

Odporúča sa postiť i v sobotu

Tento pôst v prvých dvoch dňoch trojdnia, keď sa Cirkev postí, „lebo jej vzali Ženícha“, je posvätný a odporúča sa predĺžiť aj na Bielu sobotu, po novom Svätú sobotu. „Aby Cirkev mohla dôjsť k radostiam Veľkonočnej nedele s povznesenou a úprimnou mysľou,“ vysvetľuje Štefan Vallo.