Nebojme sa vydávať svedectvo viery

„Mnohokrát ukazujeme na druhých, ako sa majú zmeniť, ako sa majú správať. Začať však musíme od seba a k tomu sme sem do Ríma prišli načerpať sily, ako povedal nuncius – dobiť baterky,“ podelil sa spišský biskup František Trstenský.

„A to preto, aby sme doma naozaj prinášali radosť, a keď treba, tak aj prehltli, odpustili niektoré veci, ktoré sa nekonajú tak, ako treba. Pápež František nám hovorí, nebojte sa vydávať svedectvo viery. Nie je to úloha pre druhých. To my sa nebojme vydávať svedectvo viery, nádeje a odpustenia.“

ŠANCA ZAČAŤ NANOVO

Bratislavský pomocný eparcha Milan Lach verí, že máme obrovský potenciál odpúšťať, znovu vzkriesiť vieru, ktorá bola zabudnutá.

„Kristus nás pozýva, aby sme boli ľuďmi nádeje práve tam, kde žijeme. V rodinách, vzťahoch, práci – aj tam, kde to nie je jednoduché, aj k ľuďom, ktorí nás unavujú svojimi postojmi. Dajme tým ľuďom šancu, dajme im odpustenie, čas, milosrdenstvo, možnosť nanovo začať.“

DUCHOVNÝ SUVENÍR

Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko všetkým pútnikom prial, aby si vytvorili priestor pre vnútorný pokoj a duchovno. To podľa neho púť Rímom naozaj ponúka, pretože v bežnom živote je podnetov, ktoré môžu rozptyľovať, naozaj veľa.

„A potom, aby sme si pri návrate na Slovensko priniesli ako suvenír nielen veci, ale aj vnútorné nastavenie srdca, že chceme nájsť cestu jeden k druhému. Aj tým, že nájdeme cestu k Ježišovi, že nájdeme cestu k Bohu.“

Snímka: Zuzana Szakácsová

VNÚTORNÝ POKOJ

Viackrát bolo počas púte zdôrazňované, že treba mať živú vieru, svedčiť o nej, mať vnútornú nádej, ktorá plodí vnútorný pokoj – všímal si riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu.

„Keď má človek v sebe vnútorný pokoj, dokáže ho prenášať aj do všetkých oblastí svojho života. Všade, kde sa objavíme, kde pracujeme, kde sme činní, môžeme dávať zo svojho vnútra to, čo načerpáme. Myslím, že toto je ten správny recept, lebo neexistuje čarovný prútik, ktorého mávnutím všetok nepokoj v našej spoločnosti utíchne.“

LEN A LEN VĎAČNÍ

Nitriansky pomocný biskup Peter Beňo mal z púte len pozitívne pocity. „Vnímam nielen spoločenstvo, ktoré vytvárajú skupiny jednotlivých farností, ale aj spoločenstvo, ktoré vytvárame všetci spolu pri eucharistických sláveniach. K tomu nám Pán Boh tento nádherný čas požehnal, takže môžeme byť len a len vďační.“

ENTUZIAZMUS V KRÁČANÍ

Byť pri nohách svätého Petra je neskutočný pocit plný vďačnosti, vyznal sa prorektor Katolíckej univerzity Martin Taraj. „Je to vďačnosť za dar života, dar kňazstva, dar pre nás všetkých pútnikov, že ako Slováci môžeme prísť poďakovať Bohu, že sme mohli prejsť svätou bránou a vyprosiť si nádej, ktorú tak všetci potrebujeme a aj hľadáme.“

Spolu s ostatnými kňazmi, biskupmi i  veriacimi prežíval púť s veľkou bázňou. Zvlášť ho oslovil príhovor nuncia, „ktorý nás povzbudil, aby sme plní entuziazmu a radosti kráčali ďalej“.